Nové bratislavské električky budú iné ako tie súčasné

Rozhodnutie, že základom nového nosného systému mesta budú rýchlodrážne električky a prvá etapa výstavby bude riešiť najprv prepojenie Petržalky s centrom, má podľa námestníka primátora Karola Koladu svoje príčiny.

Pokiaľ ide o mestskú hromadnú dopravu, vyše 130-tisícová Petržalka je odkázaná len na autobusy a jej dopravná obsluha je nielen neekologická, ale aj nelogická. Následkom existujúceho stavu je aj dopravné preťaženie mostov cez Dunaj - počet vozidiel, ktoré cez ne každých 24 hodín prejde, už dávno presiahol 200-tisíc. „Dôsledkom nevybudovania metra je aj to, že Petržalka sa urbanizuje úplne inak, ako sa pôvodne predpokladalo, teda nie pozdĺž vyhradeného koridoru v smere od Janíkovho dvora do centra, ale pozdĺž Einsteinovej, Panónskej a Dolnozemskej ulice,“ upozornil K. Kolada.

Pozornosť mesta sa nesústreďuje len na prepojenie Petržalky s centrom cez Starý most, ale aj na trate v iných mestských častiach. Už v tomto roku mesto začína s budovaním stavieb na Karloveskej radiále, ktoré zabezpečia preferenciu električkovej dopravy a podobné úpravy sa pripravujú aj na Račianskej, Vajnorskej a Ružinovskej radiále.

Rýchlodrážne električky, aké už teraz jazdia v desiatkach európskych miest a mali by jazdiť aj v Bratislave, sú značne odlišné oproti tým, ktoré poznáme z dnešných ulíc našej metropoly. Budú odhlučnené, nízkopodlažné, schopné dosahovať rýchlosť 80 kilometrov za hodinu. Predovšetkým však budú veľkokapacitné - do úvahy prichádzajú troj, päť i sedemčlánkové vozidlá schopné odviezť stovky cestujúcich. Prekážkou pre dosahovanie spomenutej 80-kilometrovej rýchlosti by nemal byť ani úzky, 1000-milimetrový rozchod koľajníc tratí električiek v Bratislave (v niektorých mestách sú trate s rozchodom 1435 milimetrov, aký používajú aj železnice). Ako vysvetlil K. Kolada, moderné električky sú konštruované tak, že ich ťažisko je umiestnené nižšie, preto môžu jazdiť vyššou rýchlosťou aj pri užšom rozchode koľajníc. „Tisícmilimetrový rozchod nie je problém,“ uviedol K. Kolada a dodal, že trate električiek s týmto rozchodom sú asi v polovici nemeckých, švajčiarskych či rakúskych miest. V Bratislave je zo 40 kilometrov tratí električiek asi polovica zrekonštruovaná tak, že ak by sa v budúcnosti rozhodlo o prechode koľajníc z rozchodu 1000 milimetrov na 1435 milimetrov, stačí preložiť jednu koľajnicu. „Prípadné prepojenie tratí s regionálnymi železničnými traťami sa môže realizovať aj neskôr,“ uviedol K. Kolada.

Na obsluhu Petržalky po trati spájajúcej Janíkov dvor so Šafárikovým námestím bude potrebných asi 25 električiek. Jedno takéto vozidlo stojí asi 70 až 80 miliónov korún. Doteraz nie je vybratý konkrétny typ a výrobca vozidiel, ale je jasné, že ak by sa mesto rozhodlo pre nákup, musí vypísať medzinárodný tender.