Stratégia mestskej parkovacej politiky je na stole

Bratislava má konečne prvý návrh celomestskej Stratégia dopravnej politiky parkovania. Napriek tomu, že návrh počíta s realizáciou nových pravidiel statickej dopravy už od budúceho roka, ide o predsavzatie viac než odvážne. Bratislavskú samosprávu a Bratislavčanov čaká ešte dlhá cesta k novým pravidlám.

Na 23 stranách autori stratégie trochu povrchne a príliš všeobecne popisujú situáciu v statickej doprave. Napriek tomu, že v celej stratégii nie je ani zmienka o súkromnej spoločnosti BPS Park, a.s., ktorá ovláda uličné parkovanie v centre Starého Mesta, autori presne pomenúvajú výsledok je pôsobenia: "uličné parkovanie v súčasnosti NIE JE využívané ako nástroj riadenia dopravy a dopytu, ale slúži a JE prostriedkom len na zvyšovanie príjmu". Žiada sa dodať, že výlučne príjmu súkromnej parkovacej spoločnosti.

Ďalším problém je, že v regulovaných oblastiach je možnosť prenajať vyhradené uličné parkovacie miesto na výhradné a neobmedzené používanie na obdobie celého roka. A sme opäť najmä pri podnikateľskej praxi BPS Park, ktorá značné množstvo uličných parkovacích miesta nechala vykolíkovať a celoročne tak vyhradiť tomu, kto jej dobre zaplatí.

Ďalej autori stratégie upozorňujú, že nie je zavedený limit pre maximálnu dĺžku parkovania, hodinový poplatok za využívanie uličného parkovania je relatívne nízky a je jednoduché sfalšovať papierové karty s cieľom vyhnúť sa platbe. Súčasný systém účtovania a platenia nie je moderný a neodrádza od dlhodobého parkovania, pretože parkovanie prostredníctvom SMS má minimálny časový interval 90 minút, pričom mnoho aktivít môže trvať kratšie, a neexistuje limit na dĺžku plateného parkovania.

Nemenej vážnym problémom je tiež to, že zavedenie efektívnej stratégie parkovania naráža na rozdelenia právomoci medzi mesto, ktoré spravuje komunikácie 1. a 2. triedy a a mestské časti, ktoré majú v správe cesty 3. a 4. triedy. V oblastiach s vysokým dopytom po parkovaní nie sú všetci rezidenti, teda Bratislavčania s trvalým pobytom v meste, uprednostňovaní počas večerných a nočných hodín - azda len s výnimkou časti Starého Mesta, kde predchádzajúca samospráva zvýhodnila práve rezidentov.

Súčasná stratégia riadenia parkovania v meste, ktorú fakticky realizuje len súkromná BPS Park, podľa autorov v skutočnosti podporuje používanie súkromných automobilov.

Aké sú teda riešenia, ktoré ponúkajú magistrátni stratégovia. Je ich niekoľko. To najpodstatnejšie je, že zakázať ročný prenájom uličného parkovacieho miesta s účinnosťou od roku 2013. Toto však s najväčšou pravdepodobnosťou narazí na odpor mestských častí, ktoré si práve týmto spôsobom vylepšujú obecné rozpočty. Dopravní stratégovia to dávajú za úlohu mestskému zastupiteľstvu s tým, že ak zastupiteľstvo nebude môcť prijať toto rozhodnutie, nebude dôvod pokračovať vo zvyšnej časti akčného plánu.

Akou formou to má zastupiteľstvo urobiť, stratégia neuvádza, rovnako ako aj to, že takéto rozhodnutie môže minimálne na magistrátnych komunikáciách urobiť aj primátor bez mestských poslancov. Tu však ide o všetky komunikácie vo všetkých mestských častiach, ktoré by podľa stratégov mal spravovať jeden subjekt. Ako tu uvádza, mesto Bratislava už vytvorilo obchodnú spoločnosť MEPASYS, s.r.o., ktorá by sa mala transformovať na jediného správcu parkovania pre celé mesto Bratislava.

Pravdou však je, že podľa obchodného registra žiadna takáto spoločnosť zatiaľ neexistuje (mimochodom, v stratégii sa raz uvádza MEPASYS, inokedy MAPASYS). Od roku 1998 má mesto firmu Mestský parkovací systém, s.r.o., ktorá sa však doteraz obmedzovala len na prenájom parkovacích miest v centre súkromnej BPS Park, ktorá na nich úspešne podniká.

Vytvorenie jedného vyberača poplatkov za parkovanie je určite krokom správnym smerom, je však opäť pravdepodobné, že aj tu magistrát narazí na odpor mestských častí. Minimálne Staré Mesto sa už nechalo počuť, že tento systém mu nevyhovuje. Staromestská samospráva totiž v zónach so zvýhodneným parkovaním rezidentov pripravuje vlastný systém spoplatnenia voľných parkovacích miest prostredníctvom súkromnej spoločnosti. A má to byť už tento rok.

Na rozdiel od systému, ktorý v centre mesta už niekoľko rokov praktizuje BPS Park, mestský MEPASYS má príjem vyzbieraný z poplatkov za parkovanie a kontroly dodržiavania predpisov opätovne investovať do ďalšieho rozvoja parkovacieho systému v Bratislave, čo znamená, že zriadi parkovacie miesta nachádzajúce sa mimo ulíc určené pre rezidentov a súčasne zlepší úroveň služieb uličného parkovania.

Veľmi podstatnou časťou návrhov je výška poplatku za parkovanie - základným hodinovým poplatkom za každé uličné parkovacie miesto má byť 1 euro. Aby sa zabránilo dlhodobému parkovaniu v oblastiach s vysokým dopytom po parkovaní, odporúča sa poplatok progresívne zvýšiť:

• 1,0 h / 1,00 €
• 1,5 h / 1,75 €
• 2,0 h / 2,75 €
• 2,5 h / 4,00 €

To sa netýka rezidentov, teda Bratislavčanov, ktorí by mali dostať bezplatnú parkovaciu rezidenčnú nálepku pre jedno vozidlo na jednu domácnosť. Ak domácnosť vlastní viac ako jedno vozidlo, druhé vozidlo môže získať rezidenčnú nálepku, ale zaplatí vyšší ročný poplatok a tretie vozidlo alebo akékoľvek ďalšie vozidlo by nemalo byť oprávnené bezplatne alebo výhodnejšie parkovať, a malo by sa s ním zaobchádzať ako s návštevníkom.

Navrhovaná stratégia je syntézou parkovacích systémov v rôznych krajinách sveta, akosi však opomína to najpodstatnejšie - vodiči v Bratislave nechcú pravidlá parkovania a tobôž ešte platiť za parkovanie auta. Ak sa nezmení mentalita ľudí, žiadna samospráva nedokáže prijať efektívne pravidlá statickej dopravy - pretože vodiči-voliči jej to pri najbližšej príležitosti spočítajú.

(brn)