Električka do Petržalky je v záujme celej Bratislavy

24.3.2010
0
Páčil sa vám článok?

Ako pokračuje príprava rekonštrukcie Starého mosta a výstavba električky do Petržalky? Nielen o tom sme sa zhovárali s primátorom Bratislavy Andrejom ĎURKOVSKÝM (KDH).

Podľa pôvodných predpokladov mala električka do Petržalky už jazdiť. Prečo to tak ešte nie?

- Podľa pôvodného zámeru mala električka skutočne už jazdiť. Do sklzu sme sa dostali z viacerých dôvodov. Život nám veľmi skomplikovali medzinárodné dohody v rámci Dunajskej komisie, ktoré nás nútili k tomu, aby sme pri akejkoľvek úprave zdvihli celý Starý most a odstránili celý jeden pilier. Z toho je jasné, že súčasný most by tam nemohol existovať a museli by sme postaviť nový. Potom sa však ukázalo, že technický stav Starého mosta nám neumožňuje plánovať v horizonte dvadsiatich rokov výstavbu nového, ale potrebujeme rýchlejšie riešenie. Všetko zlé je na niečo dobré a tak sme opäť absolvovali kolotoč rokovaní, na ktorých sa upustilo od požiadavky odstránenia jedného mostného piliéra. Zostala len požiadavka na zdvihnutie mosta o necelé dva metre. To znamená, že ho nemusíme búrať, ale stačí, ak ho zrekonštruujeme. Toto riešenie je pre mesto lepšie aj vzhľadom na finančnú náročnosť výstavby nového mosta. Druhou prekážkou, ktorú sme museli prekonať, bola spolupráca so Železnicami SR pri výstavbe trate po Janíkov dvor. Mesto totiž nemôže na tento účel čerpať prostriedky Európskej únie priamo, môže ich však čerpať spoločne s oprávnenými poberateľmi. Jedným z nich sú Železnice SR, a tak vznikol zámer vybudovať v Petržalke duálny traťový systém. V žiadnom prípade tu nebudú jazdiť rýchliky alebo nákladné vlaky, ako strašia niektorí kritici projektu. Budú tu jazdiť električky a v prípade vybudovania tunela popod Dunaj tu budú môcť jazdiť aj prímestské vlakové súpravy, napríklad do Pezinka alebo na Záhorie. Ďalším problémom bola požiadavka Petržalčanov, aby trať viedla v celej dĺžke pod zemou. To je síce pekné, ale na to by sme nezískali peniaze. Tak sme našli kompromis, keď v niektorých úsekoch pôjde trať pod zem, niekde po povrchu a niekde na viaduktoch.

V Petržalke nepanuje jednotný názor, ako má trať viesť, dokonca sa ozývajú hlasy, že električka nie je potrebná a vystačia si s autobusmi. Prečo teda mesto ide z obecných peňazí budovať električkovú trať, ktorú Petržalčania možno ani nechcú? Prečo by im ju mali platiť obyvatelia ostatných mestských častí?

- Na prvý pohľad sa zdá, že obyvatelia ostatných mestských častí električku do Petržalky nepotrebujú. Petržalka je však súčasťou Bratislavy a je jediná veľká mestská časť, ktorá nemá električkové spojenie. Aj obyvatelia ostatných mestských častí jazdia do Petržalky, takže električka je v záujme obyvateľov celej Bratislavy. Problém Petržalky nie je len problémom jej obyvateľov, problém Dúbravky nie je len problémom Dúbravčanov. Musí tu existovať komplexný pohľad na potreby mesta. Je pravda, že zo spoločného rozpočtu sa bude platiť električka do Petržalky, ako sa v minulosti investovalo do električkového spojenia Rače, Dúbravky, Nového Mesta, Ružinova. Trať do Petržalky bude pre Bratislavčanov prínosom aj v tom, že budeme musieť nakúpiť nové moderné električkové súpravy. A tie budú jazdiť po celom meste.

Prečo stavať električkovú trať, keď sa aj z Petržalky ozývajú hlasy proti?

- Som presvedčený, že absolútna väčšina Petržalčanov električku chce. Odporcov má každý väčší dopravný projekt v meste. Tak to bolo s Mostom Apollo, aj s tunelom Sitina. Aj proti ich vybudovaniu sa ozývali hlasy a dnes si bez nich nevieme dopravu v meste predstaviť. Pri týchto projektoch, ako aj v prípade električky do Petržalky počuť len kritikov a mlčiaca väčšina sa do diskusie nezapája. Opakujem, som presvedčený, že väčšina Petržalčanov si čo najskôr želá električkové spojenie so zvyškom Bratislavy.

Podarí sa Starý most zrekonštruovať do konca roka, ako sa plánovalo?

- Vzhľadom na to, že pristupujeme ku generálnej oprave mosta, ktorá si vyžaduje trochu náročnejší postup, dokončená bude na budúci rok. Tento rok dôjde k demontáži časti mosta, ktorá bude prenesená na breh. Tam bude mostná konštrukcia zrekonštruovaná, niektoré jej časti budú podľa potreby nahradené novými. Na novom Starom moste budú koľajnice, ktoré budú pojazdné. Mojou snahou je, aby v smere do Petržalky zostal zachovaný jeden jazdný pruh pre automobilovú dopravu. Či to bude možné aj z hľadiska bezpečnosti, ukáže sa v najbližšom čase. Rozhodne však Starý most rozšírime o lávky pre cyklistov a pre chodcov, pretože súčasná lávka nepostačuje potrebám obyvateľov mesta.

Pôvodne sa uvažovalo, že električka skončí na Šafárikovom námestí, kde sa bude otáčať. Stále to platí?

- Nie a nikdy sa takto neuvažovalo. Električka z Petržalky bude napojená na nosný dopravný systém mesta, ktorým je v Bratislave práve električková sieť. Petržalčania sa tak budú môcť bez prestupu dostať do všetkých častí mesta, kam vedú koľajnice. A to platí aj opačne. Zo Šafárikovho námestia chceme po dobudovaní električkovej trate odstrániť nástupištia autobusov MHD a oba parky, ktoré tu sú, by sme chceli spojiť do jedného celku.

Keď už spomínate parky, mesto sľúbilo vybudovať nový mestský park v okolí Veľkého Draždiaka. Kedy sa ho Bratislavčania dočkajú?

- Je tam zatiaľ veľmi intenzívna papierová práca. Nepríjemne ma zaskočilo, že petržalský stavebný úrad vydanie niektorých vyjadrení k projektu predlžoval až o štyri mesiace. Na základe požiadavky ochrancov prírody sme vypustili z projektu prepojenie oboch Draždiakov, začíname úpravou jednej veľkej zelenej lúky, čistíme tu lesné porasty v okolí, nezávisle od toho tu vodárne budujú kanalizáciu. Už tento rok tu budú môcť Bratislavčania tráviť voľný čas na nových upravených plochách zelene. Vznikne tu niečo podobné, ako majú Viedenčania pri Donauturme. Problémom zostáva vysokonapäťový elektrický rozvod ponad Veľký Draždiak, ktorý ešte vlani prisľúbil starosta Petržalky pomôcť odstrániť. Doteraz sa tak nestalo, a tak bude kúpanie v Draždiaku oficiálne naďalej zakázané.

Koncom roka sa má skončiť rekonštrukcia mestského zimného štadióna. Neľutujete, že mesto radšej nepostavilo nový štadión na okraji mesta?

- Pôvodne sme skutočne chceli postaviť nový štadión mimo centra - pri letisku, pri Moste Apollo a na pozemkoch pri petržalskej čistiarni, ktoré dnes vlastní župa. Neľutujem toto rozhodnutie, naopak, s odstupom času a s blížiacim sa termínom dokončenia rekonštrukcie som rád, že sme sa rozhodli zachovať zimný štadión na Tehelnom poli. Treba povedať, že ho nerekonštruujeme iba kvôli budúcoročným majstrovstvám sveta. Štadión bude multifunkčný, budú sa tu môcť organizovať kultúrne a spoločenské podujatia. Vnímam ho ako súčasť športového a oddychového komplexu, ktorý na Tehelnom poli bol a zostane. Je tu kúpalisko, Národné tenisové centrum, futbalový štadión Slovana, betónový ovál velodrómu prebudujeme na športový park. Som rád, že sa nám podarilo zabrániť výstavbe bytových domov práve na mieste cyklistického štadióna a zachovať tu funkciu športoviska. Bratislavčania sú zvyknutí, že Tehelné pole patrí športu. Ak by sme opustili toto miesto, išli by sme do rizika, že nový štadión si nenájde návštevníkov. Verím, že novému vedeniu župy sa podarí vyriešiť problémy okolo pozemkov pod halou v Petržalke a Bratislavčania získajú ďalší moderný športový stánok.

Mesto sa dosť kategoricky postavilo proti výstavbe zábavného komplexu Metropolis, s ktorým prišiel investor, ktorý v Bratislave postavil prvé nákupné centrum Polus. Prečo mesto nesúhlasí s Metropolisom?

- Keby išlo o zábavný park, ako je povedzme Disneyland, tak by mesto proti tomu určite nebolo. Ale tým, že tento projekt je postavený na kasíne, mesto musí byť proti. Jednak to nie je v súlade s územným plánom mesta, jednak by si to vyžiadalo vybudovanie infraštruktúry, o ktorej sa však nehovorí, ale ktorá je potrebná a mesto na ňu nemá peniaze. Tretím problém, o ktorom sa nehovorí, sú sociálne dopady na obyvateľov mesta a celého regiónu. Skúsenosti z podobných komplexov v zahraničí dokazujú, že kasína so sebou prinášajú negatívne vplyvy, ako sú obchod s drogami, so ženami, kriminalitu. Štát dal tomuto projektu zelenú daňový úľavami, ktoré nemajú obdobu - degresívnou daňou, čo znamená, že čím viac zarobia, tým budú platiť menšie dane. To je pre mňa absolútne nepochopiteľné.

Zhováral sa Radoslav Števčík
FOTO - Filip Malý
Páčil sa vám článok?