Je priechod priechodom, aj keď ním nie je?

Pri bližšom prizretí sa je možné v uliciach Bratislavy pozorovať pomerne ojedinelé javy a riešenia. Napríklad priechod pre chodcov na križovatke Ľanovej a Astrovej ulice, na ceste, ktorá vedie od ružinovskej polikliniky k Tomášikovej ulici.

Na ceste sa nachádzajú zvyšky bielej farby usporiadanej do súvislých bielych pásov, ktoré sú prerušované časťami cesty bez týchto pásov. To už by - napriek tomu, že ide len o zvyšky farby - mohlo predznačovať prítomný čas. Už jednoznačnejšie sú dopravné značky, pekne po oboch stranách cesty, ktoré označujú prechod pre chodcov.

Všimol som si však, že na strane priechodu v Parku A. Hlinku je už niekoľko mesiacov osadené zábradlie, a začínajú tam zarastať chodníky, ktoré chodci vychodili. Na tomto mieste sa treba spýtať, či to, že na jednej strane priechodu pre chodcov je zábradlie sa dá vysvetľovať, že priechod už nie je priechodom. Dopravné značky tam navyše sú, aj nie sú. Smerom k Tomášikovej sú, pri jazde od Tomášikovej nie. Pre istotu pripomínam, že ulica nie je jednosmerná.

Prednedávnom sa zrekonštruovala Miletičova ulica. Na križovatke so Záhradníckou, na autobusovej a trolejbusovej zastávke sa nachádza kanál a na poklope je odliata šípka a nápis Fahrtrichtung. Niektorým znalcom jazyka je známe, že ten nápis znamená smer jazdy.

Všetko by nebolo pozoruhodné, keby šípka smerovala k Trnavskej, lenže ona smeruje k Prievozskej, teda proti smeru jazdy. Na tomto mieste uvediem doplňujúcu informáciu, že poklop sa v obrube nedá otočiť, čo by sa asi nemalo vysvetľovať ako schválnosť výrobcu, ale skôr ako nejaký jeho (aspoň pre neodborníka) záhadný zámer. Tento záhadný zámer sa firme, ktorá cestu rekonštruovala, zrejme nepodarilo odhaliť, najskôr im bol ten cudzí jazyk naozaj cudzí.

Každý u nás vie, že prechod cez železničné priecestie je v našich podmienkach udalosť dosť dramatická. Mám na mysli povrchovú úpravu priecestia. Všetci poznáme ten nekompromisný kolmý prechod z jednej do druhej výškovej úrovne hneď za alebo pred koľajnicou.

Prednedávnom sa takýto priechod opravoval - smeruje z Pionierskej na Jarošovu ulicu. Bolo možné vidieť obľúbenú bratislavskú technológiu, ktorá sa na povrchu prejavuje gumenými pásmi pozdĺž koľajníc. Pásy sú pripevnené na plechových nosníkoch, ktoré ležia na podvaloch. Riešenie nevyvoláva dojem, že by časti priechodu mohli dostatočne dlho zotrvávať v pozíciách, ktoré im určili zhotovitelia, a ako vravia skúsenosti, ani nezotrvávajú. Príkladom je napríklad priechod cez železničnú trať do Vajnor.

Na ceste medzi Wolfsthalom a Heinburgom sa nachádza železničný prechod, kde sa použila iná technológia. Za už vlastne dve desiatky rokov, čo cezeň častejšie jazdíme, je stále rovnaký - priechod takmer necítiť.

Stačí vypátrať, ako to robia u susedov a potom to robiť rovnako, nielen tak približne, ale presne.