Výstavba veľkých železničných stavieb na území mesta nadobúda reálne kontúry

V dohľadnej budúcnosti by v Bratislave mali byť vybudované veľké železničné stavby strategického významu, ktoré zásadne ovplyvnia a organizáciu dopravy v meste a skvalitnia jeho prepojenie so susednými krajinami.

Ako sme už informovali, ide o tri stavby - železničný tunel od stanice Bratislava - Predmestie do Petržalky, železničný terminál na letisku a elektrifikáciu trate z Devínskej Novej Vsi do Marcheggu. „Myšlienka vybudovať spomenutý tunel existuje od času, kedy začala vnútroštátnej, ale najmä medzinárodnej doprave chýbať v roku 1962 zrušená trať medzi železničnou stanicou Bratislava - Filiálka a Bratislava - Petržalka, ktorá viedla v trase dnešných ulíc Karadžičova a Dostojevský rad,“ povedal nám Jozef Goláň z ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Ako dodal, konkrétnu a fundovanú podobu dostala táto myšlienka v roku 2002, keď talianska firma A.T.P. s.r.l spracovala štúdiu vykonateľnosti riešenia systému regionálnej železničnej dopravy s využitím existujúcej železničnej infraštruktúry na území mesta. Objednávateľom tejto štúdie bolo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií spolu s bratislavským magistrátom. Rozhodujúcim impulzom pre realizáciu tejto myšlienky bolo Rozhodnutie číslo 884/2004/ES Európskeho parlamentu a Rady, ktoré medzi priority Trans - European Transport Network (TEN-T) zaradilo železničnú os Paríž - Štrasburg - Štuttgart - Viedeň - Bratislava. „Ukázalo sa, že tri európske železničné koridory, prechádzajúce Bratislavou, nemajú vzájomné prepojenie zodpovedajúcej kvality,“ uviedol J. Goláň. „Tak vznikol projekt prepojenia koridorov, obsahom ktorého okrem spomínaného podzemného prepojenia je aj výstavba železničného terminálu na letisku M. R. Štefánika a elektrifikácia trate Devínska Nová Ves - Marchegg.“

Cena projektu bude podľa jeho slov upresnená vypracovaním projektovej dokumentácie a konečnú podobu dostane po uzavretí obstarávania a výbere najlepšieho uchádzača. V tomto štádiu prípravy sa celkové náklady na realizáciu odhadujú na 15 miliárd korún. Konečným prijímateľom grantov z fondov EÚ a aj investorom budú Železnice SR. Predpokladá sa, že granty budú dva. Hlavným bude kohézny fond, kde tento projekt je zaradený v koncepcii jeho čerpania na plánovacie obdobie 2007 - 2013 a má medzi železničnými projektmi najvyššiu prioritu. Kohézny fond sa na financovaní podieľa 85 percentami obstarávacích nákladov. Druhým bude fond TEN-T, pomocou ktorého bude zabezpečená projektová príprava. TEN-T sa na jej financovaní podieľa 50 percentami. Riadiaci výbor TEN-T vlani v decembri rozhodol o poskytnutí grantu a začiatkom marca bola na účet ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií doručená prvá polovica grantu vo výške 10,5 milióna eur. „V súčasnej dobe intenzívne pripravujeme vyhlásenie súťaže na zhotovenie projektovej dokumentácie,“ uviedol J. Goláň.

Po dokončení tohoto diela, ale aj skôr v priebehu výstavby, konečne bude k dispozícii na multifunkčné využitie atraktívny, ale dlhé roky nevyužitý priestor terajšej železničnej stanice Bratislava Filiálka - pravda, okrem neveľkého územia potrebného na vybudovanie výstupu z podzemnej stanice, ktorá však môže byť aj integrovanou súčasťou objektov na tomto priestore.

Na prvý pohľad je tiež zrejmé, že tento projekt bude úzko korešpondovať s bratislavskou MHD, najmä ak cieľovým stavom nosného systému MHD v Bratislave majú byť električky s normálnym (železničným) rozchodom. Ďalším dôvodom je predpoklad zavedenia TRAM-TRAIN (električka - vlak) systému s použitím vozidiel pre dve prúdové sústavy.