Pre vodičku bol jednoducho len debilom

Kolízne situácie na križovatke Račianskej a Šuňavcovej, kde sa jazdné pruhy zbiehajú do jedného pruhu, sú ďalšou ilustráciou kultúrnej úrovne vodičov, ktorí denne jazdia po bratislavských cestách.

Oni totiž veľmi dobre vedia o týchto miestach, lenže sa nezaradia kultúrne a slušne do pravého prúdu, ale snažia sa do neho vtlačiť z ľavého prúdu čo najtesnejšie pred spomínaným miestom, lebo týmto získajú niekoľko cenných miest pred nasledujúcou križovatkou na Račianskom mýte a lepšiu štartovaciu pozíciu. Spomínané správanie sa stalo v Bratislave takmer štandardom, čo vidieť na dopravných značkách na rôznych ostrovčekoch, ktorých najčastejšia poloha je - ohnuté k zemi.

Ak by sa cesta rozšírila na dva pruhy, tak by sa tam musel nutne nainštalovať semafor na priechod pre chodcov, lebo - pri kultúrnej úrovni účastníkov premávky za volantom - chodci by sa nedostali na druhú stranu, aj keď zákon jasne hovorí, že majú na prechode pre chodcov prednosť.

Ak nejaké auto predsa len pred priechodom pre chodcov zastane, tak ten zvyšok, vlastne drvivá väčšina, o to intenzívnejšie využíva druhý jazdný prúd, ktorý býva obyčajne voľný. Je totiž len veľmi málo pravdepodobné, ba skoro vylúčené, že by sa v tom istom čase na tej istej križovatke a v rôznych jazdných pruhoch našli až dvaja kultúrni vodiči. V dopravnej špičke už vôbec nie.

Je zaujímavé, že policajti sú schopní kontrolovať všeličo iné, ale to, či na priechodoch vodiči dávajú prednosť chodcom, to sa ešte asi nestalo. Skôr sa stáva, že prednosť nedávajú ani oni.

Pred pár dňami som sa blížil k prechodu pre chodcov, kde autá nejazdia príliš rýchle, lebo je na sídlisku. Na druhej strane stálo asi osemročné dievčatko, ktoré čakalo, kým prejde auto, ktoré sa blížilo k priechodu. Za volantom sedela asi päťdesiatročná pani s takou nič nevyjadrujúcou tvárou - kde nič nie je, nedá sa ani vyjadriť.

Keďže auto bolo na jeho neveľkú rýchlosť dosť ďaleko, prešiel som na druhú stranu. Auto zastalo, tak prešlo aj dievčatko. Auto sa zasa pohlo a keď bolo na mojej úrovni - bol som už pár metrov od priechodu - tak žena za volantom vyslovila na moju adresu kádrový posudok: Debil!

V takom Nemecku by auto isto zastalo. Ako u nás, aj tam to prikazuje zákon. Vodič, a vodička osobitne, by si celkom iste všimla čakajúce dievčatko a počkali by, kým by dievčatko, ale aj ďalší chodci neprešli na druhú stranu. My sme však na Slovensku, v Bratislave aj s bratislavskou kultúrnou úrovňou vodičov aj vodičiek.

Na otázku, ako zvýšiť kultúrnu úroveň na akceptovateľnú úroveň, je jediná odpoveď: výchovou. Napríklad médiá pôsobia presne opačným smerom. Rádiá pod vedením verejnoprávneho Slovenského rozhlasu vytrvalo informujú o policajných kontrolách na cestách, čím udržiavajú atmosféru takú blízku slovenskému človeku: nedodržiavať, oklamať, ošvindľovať. Dá sa to však pochopiť - ich pracovníci asi majú tiež len tú našu priemernú úroveň.