Revízori od bezdomovcov pokuty nepýtajú

Pri práci revízorov je otázne, kto vlastne dostáva ochranu. Platiaci alebo „lajdáci“? Je skoro pravidlom, že hromadnú dopravu si ako zdroj tepla, špeciálne počas zimných mesiacov, vyberajú za svoj druhý domov ľudia bez domova.

Bohužiaľ, možno nie úmyselne, ale predsa len znepríjemňujú život ostatným cestujúcim. O čo väčšie je potom prekvapenie, keď nastúpi revízor a od týchto ľudí si nepýta lístok, dokonca ich ani nevylúči z dopravného prostriedku. Napriek všetkému ich nechá tak a „lačným pohľadom“ hľadá obeť schopnú uhradiť pokutu 1400 korún.

Zhrnuté - čierneho pasažiera - bezdomovca nechá na pokoji. Platcu lístka, ktorý sa v dopravnom prostriedku previezol o 3 minúty dlhšie, ako mu povoľuje lístok, čaká pokuta.

Nie je tomu tak dávno, čo sa v Bratislave menila politika jazdy nočnou hromadnou dopravou. Po rôznych výtržnostiach začali strážiť dopravné prostriedky známe ako „nočáky“. Na jednej strane pozitívna vec slúžiaca na ochranu cestujúcich priniesla so sebou aj negatívum. Tým bolo zvýšenie poplatku za cestu. Pre študentov je asi najznámejšie dokúpenie 60-minútového lístku (22 korún) k predplatenému lístku.

Problémom však je takýto lístok zohnať. Keď už sú majiteľmi predplatných lístkov, málokomu napadne kupovať si ďalšie lístky. Keď sa potom v noci ocitnú na zástavke nočáku, musia nájsť 22 korún v minciach. A aj keď sa im to podarí, nie je ešte isté, že sa im podarí nájsť funkčný automat. Je záhadou, prečo práve v noci sú skoro všetky automaty pokazené.

Hľadať funkčný môže znamenať cestu od jednej zástavky k ďalšej. Je to v poriadku, veď pohyb treba, ale určite nie v noci, na slabo osvetlených komunikáciách, keď viete, že ďalší autobus vám pôjde až o hodinu. Plní nádeje teda radšej nastúpite s mincami v ruke dúfajúc, že sa vám hádam podarí presvedčiť revízora o snahe zohnať si ten lístok. Revízor sa však len zasmeje a pokuta je na svete. Poškodený sa môže len sťažovať na dopravnom podniku, že automaty na lístky boli pokazené.

Rada na záver - vždy je potrebné fotiť si všetky nefunkčné automaty a zároveň ďakovať, že už existujú digitálne fotoaparáty, inak by sa asi minulo veľmi veľa filmu. A potom sa sťažovať a dúfať, dôjde k náprave.

Gabriela Špatinová, Bratislava
LIST ČITATEĽA