Šancová ulica je rozdelená na dve časti

Šancová ulica rozdelila severnú časť Starého Mesta na „severnú“ a „ešte severnejšiu“. V prípade, že sa chcete dostať na hlavnú železničnú stanicu alebo do bratislavského lesoparku, musíte túto hranicu prekročiť.

V prípade, ak ste obyvateľom tej „ešte severnejšej“ strany, alebo tu máte miesto výkonu práce, dennodenne ste odkázaní na prekročenie tejto hranice.

Prečo? Dôvodov je viac, myslím si, že každý si nájde ten svoj. V tejto časti mesta sa nenachádza žiadny väčší obchod, čo vedie malých predajcov k neúmernému predražovaniu cien tovarov. V prípade, že chcete urobiť väčší nákup a zároveň nepreplatiť na ňom nemalé peniaze, ste odkázaní na väčšie obchodné reťazce dislokované v centre mesta.

Ak si chcete odpočinúť v mestskej zeleni, opäť platí, že časť mesta medzi Šancovou a železničným násypom takýto priestor neposkytuje, najlepšou voľbou je opäť Námestie slobody, záhrada Prezidentského paláca a ostatné zelené plochy nachádzajúce sa v centre mesta.

Tým, za čím chodia ľudia a najmä deti do „ešte severnejšej“ časti, sú základné školy (Karpatská ul., Jelenia ul.). Mnoho ľudí, a to najmä cez víkend, nakupuje aj na blízkom trhovisku na Žilinskej ulici, keď opäť musí byť splnená podmienka prekročenia pomyselnej hranice.

V čom je problém a prečo si myslím, že prekročenie tejto hranice nie je až také bezpečné a pohodlné, ako by sa mohlo zdať? V úseku od železničnej stanice po Račianske mýto bola Šancová ulica pre bezpečnosť a plynulosť cestnej dopravy rozdelená viacerými svetelnými križovatkami. A tie sú podľa mňa hlavným problémom ohrozovania bezpečnosti a zdravia chodcov. A nad ich existenciou a plynulosťou by sa mali kompetentní zamyslieť.

Chodci tu často hľadajú ideálnejšiu a na prvý pohľad bezpečnejšiu formu prechodu cez cestu. Neprechádzajú ju po vyznačených priechodoch, ale prebehujú krížom z jednej strany na druhú podľa práve súčasnej situácie na komunikácii. V hornej časti Šancovej ulice nemáte šancu prejsť tak, aby ste buď neporušili pravidlá cestnej premávky, nevystavili sa ohrozeniu zdravia a života, alebo neostali zašpinení od stojacej vody vo vyjazdených „koľajach“ komunikácie. A o čase strávenom na týchto priechodoch ani nehovorím.

Daniel Dudinský, Bratislava
LIST ČITATEĽA