Štandard letiska ľudskej dôstojnosti nezodpovedá

Ak chcete letieť za hranice z bratislavského letiska, ihneď zabudnite na všetky príbehy typu Haileyho Letisko, pripravte sa na zotrvanie v slovenských pomeroch.

Nedostatok dôstojnosti a pozornosti človeku, špina, zvonka na sklenenom obložení budovy boli v čase nášho letu aj niekoľkomilimetrové nánosy mastného prachu a pavučín. V priestoroch pre medzinárodné lety nedostatok miest na sedenie, absolútna absencia priestorov pre chorých cestujúcich a matky s deťmi, najmä pre prípad dlhších meškaní.

Nedostatočný informačný servis - letištný rozhlas nás prvýkrát informoval o meškaní s tým, že ďalšie informácie podá o šesťdesiat minút - už vtedy však dispečeri museli vedieť, že lietadlo bude meškať najmenej päť hodín. Digitálna informačná tabuľa je veľmi malá. Zďaleka nečitateľná, navyše sme videli len jedinú, v jednej časti haly.

Občerstvenie horšie ako na vidieckej autobusovej stanici, ale v cenových reláciách špičkovej reštaurácie v centre. Bufet ponúka pivo za sto korún a pätnásťcentimetrovú bagetku za sedemdesiat, chýba reštaurácia s teplým sortimentom. Aj v bufete sa ten studený a predražený tovar rýchlo minie, vrátane keksov a orieškov, keď musia podať dvakrát občerstvenie cestujúcim z linky meškajúcej šesť hodín.

V príletovej hale vás zasa pri návrate z cudziny privíta o desiatej predpoludním zadebnený bar, čo neznesie porovnanie s letiskom v arabskom svete, kde nás s úsmevom obslúžili uprostred noci, sedem hodín predtým. Jediné, čo fungujvalo pri odlete i prílete, a to ozaj na európskej úrovni, je dlhodobé parkovanie.

Na naše kritické pripomienky odpovedala hovorkyňa letiska M. R. Štefánika Zora Kalousková: „Momentálne je najväčším problémom Letiska Bratislava reálny rozpor medzi kapacitnými možnosťami terminálu a nárokmi na prevádzku - terminál z roku 1971 už nestíha pokryť požiadavky cestujúcich a zabezpečiť s tým súvisiacu kvalitu služieb, najmä v špičke a počas sezóny.“ Tento rok sa očakáva vybavenie vyše 2 miliónov pasažierov, čo vysoko prekračuje plánované kapacity.

Z. Kalousková informuje, že súčasné rekonštrukčné práce motivované splnením schengenských podmienok majú zároveň zvýšiť kapacitu letiska na takmer tri a pol milióna cestujúcich ročne. To by malo vystačiť do roku 2010 - 2011, keď by už mal stáť nový terminál.

Hovorkyňa však priznáva, že v oblasti služieb je čo zlepšovať. Súčasné vedenie letiska reviduje zmluvy s dodávateľmi služieb, pretože neboli uzatvorené tak, aby poskytovali služby v primeranej kvalite a aj nonstop. Iné zmluvy vlani uzavreli v očakávaní privatizácie len na rok, tak dodávatelia do prevádzok neinvestovali. Nemožno však súhlasiť s porovnaním, že v bratislavskom termináli je na 2 milióny pasažierov ročne 6 kaviarní a vo Frankfurte na 54 miliónov cestujúcich len 40 - rozdiel je totiž práve v tých kaviarňach, ich veľkosti, vybavení a personáli.

Tiež nepokladáme za ospravedlnenie všetkých nedostatkov to, že „...z letiska vo Viedni či v Belehrade už desiatky rokov lietajú veľké a drahé spoločnosti a cenám leteniek zodpovedá aj štandard služieb na letisku. Z letiska Bratislava lietajú najmä nízko nákladové letecké spoločnosti, aj preto je komfort zatiaľ nižší, hoci je naším cieľom sa zlepšovať...“.

Posledné slová vítame, pretože javy, ktoré sme kritizovali v úvode článku, sa dajú napraviť bez investícií: vymeniť zlý servis za dobrý, udržiavať čistotu, správať sa k cestujúcemu ako k platiacemu zákazníkovi, to všetko sa dá jednoduchou zmenou v organizácii chodu letiska a práce ľudí.