Vajnorská viecha zostáva stále ľudová

Kedysi bola Bratislava plná viech, dnes nezostala prakticky žiadna. Azda tou poslednou je VAJNORSKÁ VIECHA. Vie o nej každý Bratislavčan, nie každý ju však aj pozná. Ako sme sa dozvedeli, nedávno bola opäť raz zrekonštruovaná a tak sme boli zvedaví, akú kvalitu ponúka.

Viecha je pod úrovňou chodníka, takže o bezbariérovom prístupe tu nemôže byť ani reči. Interiér je rozdelený do troch častí - barová, fajčiarska a nefajčiarska. V barovej časti sú aj hracie automaty, čo viechy do istej miery degraduje. Najšťastnejšie nie je vyriešené situovanie časti pre nefajčiarov do zadnej časti priestoru - či chce alebo nie, každý totiž musí prejsť cez fajčiarsku časť a po návšteve Vajnorskej viechy tak smrdia od dymu všetci bez rozdielu.

Napriek tomu, že viechu mala vlani prejsť rekonštrukciou, na prvý pohľad nie je badateľná žiadna výraznejšia zmena. A to je na jednej strane aj dobre. Nie vždy je totiž nutné vyhádzať starý mobiliár a prerábať interiér. Genius loci, ktorý viecha na Vajnorskej ulici nepochybne má, tak zostal zachovaný. V dobrej reštaurácii má byť najmä čisto, dobre tam majú variť a hostí k spokojnosti obslúžiť. A to, našťastie, pre viechu na Vajnorskej ulici opäť platí.

Z predjedál nás oslovili Vyprážané Jánošíkove vrkoče (69 Sk/5 ks), čo bola chutná variácia vyprážaného syra. Určite by však kuchár nič nepokazil, keby k vrkočom pridal aj nejakú tú omáčku.

Z bohatej ponuky polievok sme ochutnali Kapustovú s klobásou a šampiňónmi (45 Sk), Fazuľovú so širokými rezancami (45 Sk), Cesnakovú krémovú ( 45 Sk) a Dubákovú krémovú polievku (45 Sk). Najviac u nás zabodovali kapustová a fazuľová. Výhradu sme mali k polievkovým miskám so súženým hrdlom, ktoré síce pôsobia vo Vajnorskej vieche štýlovo, v nich servírovaná polievka však poriadne dlho chladne. Obe krémové ponúkajú v bosniaku za 59, resp. 65 Sk. Prečo je však dubáková v bosniaku drahšia ako cesnaková, netušíme. Najistejšie je preto dať si ich bez bosniaka za jednotných 45 Sk.

V ponuke hlavných jedál sú najmä tradičné a ľudové jedlá. Z jedál z bravčového mäsa sme si dali Rezeň od „kuchťa“ v cestíčku plnený kapustou, klobásou a šampiňónmi (159 Sk) s opekanými zemiakmi (29 Sk). Porcia to bola kráľovská a navyše aj chutná. V ponuke jedál z hovädzieho mäsa dominujú steaky, naša voľba však padla na Sviečkovú na smotane s knedľou (169 Sk). Voľba to bola opäť správna, k piatim pareným knedliam však boli dva tenké plátky sviečkovej trochu primálo.

Zo špecialít viechy sme ochutnali Bryndzové pirohy so syrovou omáčkou (119 Sk), Pečené rebrá s baraními rohmi a uhorkou (129 Sk) a Gazdovský lopárik z klobásy, slaniny, tlačenky (129 Sk). Keďže išlo o špeciality, naše očakávania boli veľké - ukázalo sa však, že zbytočne. Najmä pokiaľ ide o pečené rebrá, z ktorých sa napokon vykľulo iba jedno rebro - síce veľké, ale poriadne mastné.

Z mierne chudobnej ponuky dezertov sme si dali Smotanovo-ovocnú tortu (55 Sk) a tá bola veru tou správnou bodkou za našim hodnotením.

Najväčším hitom Vajnorskej viechy sú na základe našich skúseností obedové menu za zrejme najnižšiu cenu v meste - iba 89 Sk. Ceny tak zostávajú prednosťou viechy a to aj napriek tomu, že pred týždňom tu bolo ešte lacnejšie. Ľudovú tu majú teda nielen kuchyňu, ale aj ceny.

Oceniť musíme aj dobrú obsluhu. Bola pozorná, slušná, ani pri jednej z našich návštev sme nepostrehli chybu v prístupe k hosťom.

Viecha však má byť najmä o víne, čo dnes už samozrejme celkom neplatí. K obedovému menu tu napríklad ponúkajú sýtené nealko. Čo tak ponúknuť pohár vína či vínneho striku? Majú tu totiž celkom slušný výber vín od slovenských vinárov. Paradoxne sme tam však nenašli žiadne víno z Vajnor.

Naše hodnotenie: 2,5 hviezdičky
Maximálny počet: 5 hviezdičiek
Reštaurácia nebola o našej návšteve vopred informovaná. Útratu za konzumáciu si redakcia platila sama.