Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT
Prvá záložňa v Prešporku vznikla v roku 1772 na dnešnej Obchodnej ulici.Aj pomazané hlavy mali občas hlboko do vrecka, keď hýrili jedna radosť. Prečítajte si neuveriteľný, ale pravdivý príbeh španielskej koruny, ktorú dal kráľ Alfonz XIII. do záložne v Prešporku, aby mohol ďalej rozhadzovať peniaze.
Koniec prvej svetovej vojny znamenal rozpad viacerých monarchií. V Rusku celú cársku rodinu vyvraždili. V Rakúsku panovníkovi a jeho blízkym dovolili uchýliť sa, kde chcú. V Španielsku monarchu zbavili funkcie, ale nechali ho na pokoji. Preto aj kráľ Alfonz XIII. (1886 – 1941), hoci nebol so svojím osudom spokojný, nič nepodnikal. A to až do roku 1923. keď v snahe získať trón priviedol k moci vojenskú diktatúru. Ani tá mu však kráľovstvo nezachránila.
V roku 1931 zvíťazili vo voľbách socialisti a republikáni, ktorí ihneď vyhlásili druhú republiku a definitívne zrušenie monarchie. Po takmer tridsiatich rokoch vládnutia musel Alfonz XIII. Španielsko opustiť. Za miesto exilu si zvolil Rím. Neprišiel tam s prázdnymi rukami. Obsah jeho batožiny mu mal ďalej zabezpečovať kráľovský život.
Veľkomestský ruch sa mu však čoskoro znevidel. Nakoniec sa rozhodol pre severočeské kúpele. Peniaze rozhadzoval plnými priehrštiami a aby ich bolo dosť, rozpredával svoju klenotnicu. Vtedy sa zoznámil s bohatými poľskými šľachtičmi Zamoyskovcami, ktorí mali veľký majetok aj vo Vyšných Ružbachoch. Zamoyskovci, nadšení vzácnou známosťou, pozvali španielskeho exkráľa pod Tatry. Išiel rád, vždy mal rád pohostenia a bezbrehé zábavy.
Zhýralý život veličenstva však hostiteľov stál priveľa peňazí, začali uzdu jeho nespútanosti uťahovať, obmedzili mu aj štedrú apanáž. Alfonz s osobným tajomníkom a malým kruhom poradcov sa začali radiť, ako zo situácie bez hanby a straty cti vybŕdnuť, keď už v batohoch veľa šperkov nezostalo. A tak sa jedného dňa tajomník vydal spod Tatier na dlhú cestu do Prešporka, do miestnej záložne. Pred ním tam prišiel posol s listom. Predstavenstvo záložne už pána tajomníka čakalo.
Začali sa rokovania o prevzatí španielskej kráľovskej koruny do zálohy. Neboli to rozhovory jednoduché. Išlo o nevídane vysokú sumu – o celý milión korún, čo bol v tých časoch hotový majetok! Dosť na prepitie. Takú sumu záložňa, prirodzene, nikdy nemala naporúdzi. A potom, čo ak... Čo ak by si niekto zmyslel záložni korunu odňať? Povedzme – monarchistický prevrat v Španielsku a nejaký medzinárodný dohovor dvoch vlád! Všeličo členov vedenia strašilo, ale lákavý bol aj úrok z takej veľkej sumy! To nebolo staré rádio, obnosený kožuch alebo súprava príborov v škatuli!
Nakoniec však predsa len španielska kráľovská koruna putovala do bratislavského frcu, ako záložňu ľudia volali. Hoci rokovania boli diskrétne, po čase sa čosi aj tak dostalo na verejnosť. Predovšetkým – chýr zaletel do Španielska, kde v tých časoch už vládol diktátor Franco. Bohaté monarchistické kruhy, medzi ktorými boli aj poprední finančníci, pobúrilo, v akom ponižujúcom prostredí sa ich kráľovská koruna nachádza! Bola síce uložená v bezpečnom trezore, lenže ten ležal medzi obnoseným šatstvom, budíkmi, prstienkami, perinami a haraburdím. Španielska kráľovská koruna v akejsi záložni! Hrôza!
Rozruch podnietil vytvorenie komisie zloženej z popredných španielskych osobností. Prvou úlohou bolo spojiť sa s exkráľom, objektívne preskúmať jeho situáciu a dozvedieť sa, čo zamýšľa do budúcnosti A tak za ním vycestovalo do Vyšných Ružbách niekoľko zástupcov. Po rokovaní šli rovno do záložne. Dva dni sa tam za zatvorenými dverami radili. Výsledkom bolo, že španielski páni potichu vyplatili najvyššiu pôžičku, aká kedy bola záložňou poskytnutá. Kráľovskú korunu vzali do vlasti a veličenstvo mohlo peniaze v Tatrách a okolí veselo míňať ďalej.
V dejinách však už zostane zapísané, že bratislavská záložňa mala aj takéhoto unikátneho klienta a vo svojom trezore takú raritu, akou bola španielska kráľovská koruna.
(bn)
Spracované podľa knihy Igora Janotu Bratislavské rarity, Vydavateľstvo Marenčin PT (so súhlasom vydavateľstva)