FOTO Nález leteckej bomby v centre Bratislavy pripomenul tragédiu, keď sirény mlčali

Poplach v Bratislave vyvolal 8. septembra nález munície na stavenisku na Landererovej ulici. Následná evakuácia sa dotkla tisícov ľudí, ktorí v okolí nového centra bývajú alebo pracujú. Silná, takmer 230-kilogramová bomba bola s najväčšou pravdepodobnosťou jednou z tých, ktoré spadli na mesto 16. júna 1944, keď spojenci podnikli útok na rafinériu Apollo. Vyžiadal si desiatky mŕtvych, ktorých nepustili do krytov, inde zase sirény mlčali.

V júni toho roku totiž bombardéry spojeneckých vojsk lietali nad Bratislavou takmer denne, čo zakaždým vyvolalo letecký poplach, bomby však nezhadzovali. Napokon nemecké vedenie Apolky vydalo pokyn, že vyhlásenie poplachu nie je dôvod na to, aby ľudia bežali do protileteckých krytov. Navyše, niektoré sirény v meste v rozhodujúcom čase nefungovali pre výpadok elektriny.

Útok, ktorý v piatok 16. júna 1944 podniklo 158 amerických bombardérov B-24 Liberator, sa uskutočnil v štyroch vlnách medzi 10.11 a 10.21 hodinou. Okrem rafinérie boli cieľmi Zimný prístav a Štefánikov most cez Dunaj. V priebehu niekoľkých minút sa Apolka zmenila na horiacu fakľu. Z fabriky neostalo takmer nič, popri nej však bomby zasiahli aj veľa civilných objektov. Priamo v areáli rafinérie zahynulo počas náletu 72 zamestnancov (podľa niektorých zdrojov 74), celkovo prišlo o život 118 až 770 ľudí (tu sa údaje o počte obetí ešte viac rôznia).

​Desiatky mŕtvych, spálených, zohavených tiel celý život mátali mladú špiónku Beatrix Čelkovú, prezývanú Trixi, ktorá sa vo fabrike zamestnala, aby pre spojencov získavala cenné informácie o výrobe v Apolke. „Pre tie obete sa navždy budem trápiť. Hoci všetci ma presviedčali, že benzín, ktorý by Apolka pre nacistov vyrobila, by znamenal stonásobne väčšie utrpenie... Dodnes neznášam pach pečeného mäsa,“ zverila sa najmladšia špiónka Európy v roku 1967 uznávanému novinárovi a publicistovi Jurajovi Verešovi.

​Dopad na psychiku obyvateľov bol obrovský. „Na jednej strane to posilnilo odbojové tendencie a na druhej strane obracalo verejnú mienku proti spojencom, najmä Američanom... Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944 ostáva v pamäti ako pripomienka hrôz vojny a jej dopadov na civilné obyvateľstvo. Je považované za jednu z najtragickejších udalostí v histórii mesta počas druhej svetovej vojny,“ pripomína  Ľuboš Tupý, zberateľ predmetov z druhej svetovej vojny, ktorý vlastní aj album  fotografií  z bombardovania. Niektoré z nich sme mohli vidieť na vlaňajšej exteriérovej výstave na móle pred nákupným centrom Eurovea, ktorú pripravili Ľubomír Deák a Mario Varga z OZ Bratislava a jej Premeny pri príležitosti 80. výročia bombardovania Bratislavy a továrne Apollo.

​Americké vojenské letectvo bombardovalo Bratislavu po 16. júni ešte päťkrát, a to  20. septembra 1944, 14. októbra 1944, 6. decembra 1944, 7. februára 1945 a 26. marca 1945. Po šiesty raz útočilo 21. až 22. februára 1945 sovietske letectvo. „Tieto útoky už obyvatelia Bratislavy nebrali na ľahkú váhu  a väčšina sa aj snažila dostať sa do protileteckých krytov. Našťastie, ani jeden útok už nedosiahol intenzitu toho prvého útoku,“ poznamenáva Ľuboš Tupý s tým, že nevybuchnuté bomby a kontaminovaná pôda sužovali okolie rafinérie ešte desiatky rokov po vojne.

Napokon, ničivý útok z tých čias pripomenula aj letecká bomba, objavená minulý mesiac v novom centre nášho mesta. No nielen tá. Podobnú našli aj počas pyrotechnického prieskumu staveniska na Chalupkovej ulici v júli 2021 a nie je vylúčené, že v okolí sa naďalej nachádzajú ďalšie bomby, ukryté v zemi.

​Hoci úlohou bombardérov bolo útočiť na strategické objekty, predovšetkým na rafinériu Apollo, ktorá mala dôležitú úlohu vo vojnovom priemysle, takisto na Zimný prístav, kde boli zakotvené ná kladné lode, a na železničný Štefánikov most ako dopravnú spojnicu, bomby dopadli aj na iné časti nášho mesta. Nálet poškodil veľa obytných budov a významných stavieb vrátane budovy Slovenského národ ného múzea na Vajanského nábreží či budovy vtedajšieho Slovenského rozhlasu na Jakubovom námestí.

(ac)

HISTÓRIA: Partizán, Iskra a DK Ovsište, to boli petržalské kiná kedysi

Do kina dnes môžete ísť v Petržalke aj do DK Zrkadlový háj alebo do DK Lúky, ktoré sú tiež zmodernizované a digitalizované. Ako to bolo kedysi?