Centrum mesta opäť ožije Bratislavským knižným festivalom. Prinesie hory kníh, viac hudby aj komiksu
Zdroj: Soňa Maletz
Bratislavský knižný festivalBratislavský knižný festival (BRaK) sa vracia do mesta. Historické centrum ním bude žiť od 29. mája do 1. júna, pričom už prvý deň prinesie verejnú konferenciu o zákulisí vydávania kníh a začiatok verejného programu.
Ako nás ďalej informovala PR manažérka podujatia Veronika Hubinská, od piatku 30. mája do nedele 1. júna bude pokračovať festival predajnou výstavou knižnej produkcie na Hlavnom námestí. Spojená je so široko koncipovaným kultúrnym programom, v ktorom sa svet literatúry spája s ďalšími druhmi umenia.
Festival aj tento rok privíta výrazné mená domácej a zahraničnej literatúry. Hosťom bude napríklad francúzsky filozof a sociológ Didier Eribon, na podujatí uvedú jeho knihu Život, staroba a smrť ženy z ľudu. Na Slovensko prvýkrát zavíta Jean-Claude Mourlevat, francúzsky autor a držiteľ Ceny Astrid Lindgrenovej, ekvivalentu Nobelovej ceny pre detskú literatúru.
Návštevníci sa môžu tešiť aj na poľského novinára Zbigniewa Rokitu, ktorý sa vo svojej knihe Králové střelců venuje vzťahu politiky a športu v sovietskom Rusku a za železnou oponou. Medzi hosťami sú aj brazílska spisovateľka Martha Batalha, talianska autorka Rosella Postorino či britský básnik Andrew McMillan.
Na svoje si prídu aj fanúšikovia a fanúšičky pôvodnej slovenskej literatúry. V programe má totiž svoje miesto napríklad aj večer s Lukášom Cabalom, nominovaným na Cenu Európskej únie za literatúru 2025, neskoré raňajky s Annou Gruskovou, autorkou knihy Tichý pobyt, ktorá predstaví svoje najnovšie dielo Desať jeleňov, alebo diskusia s Veronikou Cosculluelou aj o jej reportážnej knihe Scvrknutý svet z portfólia vydavateľstva Absynt.
Množstvo komiksu aj viac hudobného programu
„Novinkou je samostatná komiksová časť programu – Pálffyho palác Galérie mesta Bratislavy prepojený s Vysokou školou výtvarných umení bude počas celého festivalu venovaný komiksom,“ hovorí Zuzana Bujačková, dramaturgička BRaK-u.
Bujačková dodáva, že tento rok sa v porovnaní s tými predošlými rozrastá aj hudobný program festivalu. Koncerty a vystúpenia sa uskutočnia najmä v historickom centre a následne vyvrcholia v sobotu večer na lodi Pink Whale. Pesničkár Zabiť Františka pokrstí svoj druhý album, raper Karlo predstaví nový projekt Schop1hauer, vystúpia napríklad aj mezi patry klid či Dominik Prok s DJ-ským setom.
Chýbať nebude ani program pre malých čitateľov. Samostatná detská zóna v priestoroch nádvoria Múzea mesta Bratislavy bude výborným miestom na oslavu Medzinárodného dňa detí.
V minulosti prichádzali fanúšikovia a fanúšičky literatúry do Novej Cvernovky, vlani sa však podujatie presťahovalo do Starého Mesta. „Knihy podľa nás patria do centra diania. Je úžasné, že to naše malé veľké mesto umožňuje,“ uvádza František Malík, riaditeľ a hlavný dramaturg BRaK-u.
Predajná výstava bude priamo na Hlavnom námestí a jednotlivé body programu nájdu návštevníčky a návštevníci bezprostredne v jeho okolí. Ide napríklad o Františkánske námestie, Rómerov dom a Bielu 6, či priestory Mestskej knižnice, Mirbachovho a Zichyho paláca, Českého centra a ďalších inštitúcií.
Výzva k solidarite
Témou tohto ročníka festivalu sú väzby. BRaK podľa slov Malíka od začiatku pracoval s témami, ktoré inšpirovali – či už to boli Krajiny za zrkadlom, teda literárna cesta do ríše fantázie, Exil a samizdat, ktorá sa zamerala na disent a exilovú literatúru, alebo Nová doba, ktorá vznikla v reakcii na covid a nečakaný svet pripomínajúci sci-fi.
„Keď sa obzrieme späť, vidíme, že naše témy postupne smerujú k spoločenským otázkam – presahujú literatúru a spájajú ju so širším svetom, nielen umením, ale aj so spoločnosťou ako celkom. Práve o tom hovorí tohtoročná téma. Väzby sú odpoveďou na dianie okolo nás,“ pokračuje.
Za grafickou identitou stojí talentovaný Matúš Hnát, ktorý kníhviazačskou niťou „zašil" deravé písmená. Lingvistický žartík s imperatívom Väzbi! je výzvou k aktivite, solidarite a vytváraniu spojení, ktoré sú v súčasnej situácii také dôležité pre prežitie našich kultúrnych inštitúcií i individuálnu slobodnú tvorbu.
Podujatie vzniká aj vďaka spolupráci s viacerými mestskými inštitúciami. „Tie festivalu poskytujú nielen priestory, ale zapájajú sa aj do jeho organizačnej a programovej prípravy a pomáhajú s technickým zabezpečením,“ uzatvára Bujačková.
(ts,ms)