Zdroj: ac
Solidarity cafeZašli ste niekedy do dvora Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety na Námestí 1. mája? Za zelenou bránou v bratislavskom Starom Meste nájdete sociálnu kaviareň, kam si chodia posedieť i turisti spoza hraníc, no funguje tu aj iný zaujímavý projekt s názvom Crossroad (križovatka). Za oboma je OZ Stopa a oba ponúkajú novú šancu ľuďom z ulice.
V centre Crossroad má malý bytík aj Peter, ktorý sa ocitol na ulici pred ôsmimi rokmi. Dnes pracuje v sociálnej kaviarni Solidarity café a tvrdí, že po zlých rokoch práve teraz prežíva svoje najlepšie obdobie. Zároveň vie, že z „križovatky“ bude musieť jedného dňa odísť. Zámer projektu nám priblížil zakladateľ OZ Stopa Pavol Sabela.
Bývanie „na križovatke“ postupne rozširujú. Začínali s dvoma izbami, v lete pribudli ďalšie dve a aktuálne prerábajú jednu miestnosť na kuchyňu, ktorá bude slúžiť aj dobrovoľníkom ich združenia. „Toto je naša centrála pre terénnu prácu, čiže sem chodia naši streetworkeri. V budúcnosti tu budeme môcť variť aj jedlo do ulíc,“ vysvetľuje Pavol Sabela.
Pred mini bytmi, ktoré poskytuje Crossroad, je kaviarenská zóna.
Ubytovanie v rámci projektu Crossroad je postavené na viacerých systémoch. Jedna časť sa orientuje na seniorov, ktorí dlhé roky prežili na ulici a ich príjem je veľmi nízky, keďže väčšinou nemajú odrobené potrebné roky. „Namiesto ulice, kde by pravdepodobne aj zomreli, môžu v našom zariadení čakať, kým pre nich vybavíme miesto v domove dôchodcov. Proces je dlhodobý, preto v ich prípade nemáme časové limity, niektorí sú u nás niekoľko rokov.“
Pohľad do izby, kde nájde človek bez domova potrebné súkromie.
Peter je v skupine ľudí, ktorí tu bývajú len dočasne, zámerom totiž je, aby sa postupne zaradili do bežného života. Čiže nejdú z prostredia ulice rovno do bytov, ktorých má Stopa k dispozícii niekoľko (aktuálne sú však všetky obsadené), ale najskôr prechádzajú cez systém malých bytov v rámci projektu Crossroad. Získavajú pracovné návyky, učia sa novým technikám v sociálnej kaviarni či pri práci v záhrade, ale aj finančnej gramotnosti. Majú napríklad povinnosť šetriť si peniaze, neminúť ich naraz všetky.
V izbe je aj krízové lôžko určené na rýchlu pomoc.
V každej izbe je zároveň krízové lôžko pre ľudí, ktorí sa ocitnú na ulici na deň-dva či na týždeň. Streetworkeri z OZ Stopa ich aktívne vyhľadávajú, dôležité je totiž pomôcť skôr, ako prepadnú beznádeji a vnútorne prijmú svoje bezdomovectvo. „Krízové lôžko nazývame aj trampolína, odkiaľ sa človek, ktorý spadne dole, môže rýchlo odraziť, aby neuviazol v kolotoči ulice a nocľahární. Čo najskôr sa mu snažíme nájsť prácu, takže zvyčajne v prvý mesiac mu prichádza výplata a z tej ďalšej si už dokáže zaplatiť nájom sám,“ pokračuje Pavol Sabela.
Súčasťou podpory je pracovná terapia, či už v sociálnej kaviarni (vľavo), alebo v záhrade.
V rámci pracovnej terapie učia ľudí zároveň premýšľať nad každou činnosťou, aj tak si vytvárajú vzťah k tomu, čo robia. Pavol tiež pripomína, že sa sústredia na prácu, kde hneď vidieť výsledok, napríklad skrášľujú prostredie v domovoch seniorov či v škôlkach. „Tam dostávajú pozitívnu spätnú väzbu, čo ich významne motivuje. Kým boli na ulici, počúvali iba škaredé výrazy na seba.“
(ac)