FOTO: Nechýba vám niečo dôležité na tomto zábere z Námestia Ľudovíta Štúra v roku 1972?

4.7.2021

Zdroj: FB Bratislava na starých fotografiách

Páčil sa vám článok?

Námestie Ľudovíta Štúra sa nachádza neďaleko brehu Dunaja a budovou Reduty. Kedysi sa tu nachádzal korunovačný pahorok, ale po jeho odstránení prišli na rad sochy. Najskôr to bolo súsošie Márie Terézie, potom socha Milana Rastislava Štefánika a dnes je tu súsošie Štúrovcov. Niekoľko rokov však boli na námestí akurát kvetinové záhony...

Námestie Ľudovíta Štúra patrí k najexponovanejším priestorom v našom hlavnom meste. A to najmä z hľadiska kultúrno-historického. Kedysi dávno tam popod mestskými hradbami bolo slepé rameno Dunaja. Hradby však v polovici 18. storočia zbúrali a s nimi zanikol aj priestor, na ktorom králi vykonávali rituál prísahy, že budú spravodliví a budú brániť kráľovstvo zo všetkých síl. Rituál spočíval v sekaní mečom do vzduchu smerom k Dunaju a iste aj z nejakej formulky. Preto na tento účel vybudovali korunovačný kopček, spred ktorého v rokoch 1825-1890 viedol na pravý breh Dunaja pontónový most. Kopček v roku 1870 odstránili, pretože Bratislava prestala byť korunovačným mestom.

Sochu Márie Terézie tam postavili v roku 1897. V skutočnosti to ani nebola socha, ale súsošie, a viac ako osobnosť panovníčky zdôrazňovalo rakúsko-maďarské vyrovnanie z roku 1867. Veď aj bolo odhalené v roku 30. výročia tejto udalosti.

Zdroj: OZ Bratislavské rožky

Pre slovanské národy rakúsko-uhorskej monarchie však neprinieslo nič pozitívne, skôr naopak, čo potvrdzuje najmä osud slovenského národa. Z politického hľadiska je preto pochopiteľné, že súsošie v roku 1921 so súhlasom vládnych kruhov odstránili českí a slovenskí legionári.

V roku 1937, rok pred 20. výročím vzniku Československa, tu odhalili sochu Milana Rastislava Štefánika.

Zdroj: FB Stará Bratislava na fotografiách a obrazoch

Keďže Štefánik síce symbolizoval vznik česko-slovenského štátu, ale zároveň bol aj symbolom boja proti boľševickej revolúcii v Rusku, vládnuci komunisti ho neprijali a sochu nechali odstrániť. Možno ani nie tak celkom z presvedčenia, ako zo strachu pred sovietskym tútorom. Uvoľnený priestor po mnoho rokov zapĺňal kvetinový záhon.

Zdroj: FB Priznania Bratislavčanov

A práve z týchto čias, teda presnejšie roku 1972 pochádza aj záber použitý na titulnej fotografii. Bol vytvorený spred Dežőfiho paláca (vpravo). Dnes v ňom sídli Ministerstvo životného prostredia, ale vtedy tam bol Dom zväzarmu, ktorý prevádzkoval aj autoškolu.

Zdroj: FB Bratislava na starých fotografiách

Monumentálne súsošie Ľudovíta Štúra a štúrovcov bolo odhalené v roku 1973. Jeho autorom je akademický sochár Tibor Bártfay, architektom Ing. arch. Ivan Salay. Je skomponované zo žuly a bronzu a meria 12,5 metra. Dielo poníma tému ako kolektívne hnutie mladých Slovákov na čele s prirodzeným vodcom. Medzi postavami zahliadneme aj ženskú tvár, lebo medzi štúrovcov patrí aj Štúrova sestra Karolína i Hurbanova manželka Anička Jurkovičová a niektoré iné slovenské devy. Téma štúrovcov prirodzene zapadá do tohto priestoru aj z hľadiska historického. V čase, keď tu študovali, pontónový most na druhý breh Dunaja bol nový a neraz po ňom prešli na druhý breh Dunaja za študentskými zábavami.

Zdroj: FB Ľubomír Deak

​Vlani v lete bolo jednou z atrakcií v centre Bratislavy aj vyhliadkové ruské koleso, odkiaľ bol veľmi pekný výhľad na celé Námestie Ľudovíta Štúra, ktoré sa podľa dostupných zdrojov v roku 1709 nazývalo Königsberg gegen Neustadt. V roku 1733: Königsberg. V roku 1798: Königsgassen. V roku 1804: mons Regius. V roku 1807: Donau-Neusift. V roku 1880: Koronázásidomb-tér. V roku 1880: Krönungschügelplatz. Po vzniku ČSR v roku 1921: Korunovačné námestie. V roku 1931: Námestie 28. októbra. V roku 1939: Námestie 14. marca. V roku 1940: Námestie dr. Budayho. Po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945: Rooseweltovo námestie a od roku 1972 nesie súčasný názov.

(TASR, ars)

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie