Zdroj: Barbora Jančárová
Evanjelický Cintorín Kozia brána patrí určite medzi klenoty bratislavského Starého Mesta. Momentálne sa na ňom nepochovavá, no to by sa mohlo zmeniť.
O možnosti obnovy cintorína informovalo Staré Mesto na sociálnej sieti. „Toto miesto prežije len vtedy, keď ho budú ľudia ďalej používať,“ vysvetlil zástupca zborového dozorcu Cirkevného zboru ECAV Martin Kováč. Cintorín Kozia brána by preto chceli kompletne zrevitalizovať - a opäť obnoviť aj možnosť pochovávania.
Ako ďalej informuje Staré Mesto, predchádzala by tomu dôkladná inventarizácia stromov i hrobových miest. Pri vchode zo Šulekovej by mohol pribudnúť Dom smútku, časť ohradného múru, ktorý bolo treba zbúrať kvôli zlej statike, by nahradila urnová stena. Pribudnúť by mohli aj ďalšie vstupy.
Evanjelický Cintorín Kozia brána – nazývaný aj Pri Kozej bráne - má za sebou dlhú a bohatú históriu. Pochovávať sa na ňom začalo v roku 1783. Pozemky nového cintorína za mestskými palisádami dovtedy slúžili ako vinohrady a záhrady. Podľa Wikipédie tu bolo v rokoch 1783 až 1950 pochovaných asi 20-tisíc zosnulých. Pravdaže, niektoré hroby boli použité opakovane.
Miesto posledného odpočinku tu našli mnohé významné osobnosti, vrátane skladateľa Jána Levoslava Bellu, dramatika Ivana Stodolu, divadelníka Miloša Pietora, architekta Milana Michala Harminca, fotografa Martina Martinčeka, či majiteľov likérky Slubekovcov.
Za socializmu hrozilo jeho úplné zrušenie, podobne ako sa to takmer stalo Ondrejskému cintorínu. Oba sa mali zmeniť na verejné parky. Barbarskej iniciatíve padla za obeť časť náhrobkov, našťastie, bratislavským ochranárom, vrátane Mikuláša Hubu a Vlada Kohúta sa tento bláznivý nápad podarilo zvrátiť.
Od 50. rokov 20. storočia sa na cintoríne pochováva iba sporadicky.
(ts, ms)