Na Schwurplatzi čapovali nemecké pivo

Za stredovekými hradbami Starého Mesta východným smerom, medzi kostolmi sv. Michala (stál pred Michalskou bránou) a sv. Vavrinca (stál pred Laurinskou bránou) sa rozprestieralo široké priestranstvo, ktoré sa z obranných dôvodov nesmelo zastavať.

Slúžilo ako trhovisko. Od roku 1563 bývalo javiskom dôležitého aktu spojeného s korunovaním uhorských kráľov. Po korunovácii tam totiž musel nový panovník zložiť slávnostnú prísahu, že bude panovať tak, aby viedol kráľovstvo a jeho obyvateľov k blahobytu. Preto sa priestranstvo označovalo menom Schwurplatz - miesto prísahy. Postupne sa z neho vyvinulo dnešné Námestie SNP.

Pred koncom 17. storočia prišli do mesta z Viedne na pozvanie prímasa arcibiskupa Juraja Szelepchényiho milosrdní bratia. Získali pozemky na východnej strane priestranstva, v susedstve meštianskych záhrad medzi Schöndorfskou (Obchodnou) a Špitálskou ulicou.

Postavili si tam kostol a kláštor, ktoré však vzápätí zničil požiar. Dnešný rozľahlý komplex kláštora a nemocnice s kostolom Navštívenia Panny Márie v strede architektonickej kompozície si postavili v rokoch 1723 - 28, kostol zariaďovali až do roku 1737. Celý objekt zrekonštruovali v roku 1884, v 20. rokoch 20. storočia postavili v ľavej časti, na mieste bývalého hospodárskeho dvora obchodný dom a kinosálu (Atlon).

Historická pohľadnica z obdobia 1914 - 1919 zachytáva areál kláštora, ktorý bol ešte vtedy dominantou námestia. Námestie v tých rokoch nieslo meno nemeckého cisára Wilhelma II. Čerstvo zasadené stromoradia ešte nepôsobili dojmom lesa a nezakrývali architektúru.

Vľavo vidieť novostavbu kostola reformovanej cirkvi (kalvinistov). Pred hotelom Zlatý jeleň, stojí drevená provizórna stavba. Bola to vysunutá časť hotelovej reštaurácie, kde na spôsob nemeckých Bierhalle čapovali nemecké pivo Spatenbräu. Vtedajší názov námestia, ako aj čapovanie nemeckého piva patrili k prejavom spojenectva Rakúsko - Uhorska s Nemeckou ríšou počas prvej svetovej vojny.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Slavo Polanský