Pôvodnú stanicu prekrýva nová hala

Miestami, kde sa dnes nachádzajú nástupištia bratislavskej Hlavnej stanice, viedli pôvodne železničné koľajnice v úzkom záseku medzi vinohradmi. Zásek, ktorý postupne rozširovali, viedol k tunelu smerom na Patrónku.

Už v roku 1845 stála železničná stanica (Sackbahnhof) v predĺžení Štefánikovej ulice. Tá však nevyhovovala, lebo nebola prejazdná. Neskôr teda priamo pri koľajišti vybudovali novú prejazdnú stanicu (I. Feigler 1871). Tá slúžila cestujúcim tridsať rokov. V roku 1904 ju prestavali a rozšírili. V jej strede postavili veľkú zhromažďovaciu halu s predajňami cestovných lístkov, ktorá sa navonok prejavila impozantnou klasicizujúcou fasádou.

Nový objekt projektovali pravdepodobne v Budapešti projektanti ministerstva železníc. Postavil ju tunajší stavebný podnikateľ Josef Erdély (pôvodným menom Ehrewald). Hmota ním postavenej železničnej stanice sa v podstate zachovala dodnes. V budúcom roku bude storočná. Po prvej svetovej vojne do jej štítu medzi dvoma vežičkami umiestnili veľký znak Československej republiky a pod ním nápis Bratislava. Neskôr historizujúcu fasádu otĺkli a zmodernizovali v slohu blízkom pražskej moderne. Štít zanikol. Stred priečelia zdôraznili rozmerným sochárskym dielom: okrídleným kolesom ako symbolom železničnej dopravy.

Zhruba pred dvadsiatimi rokmi postavili na námestie pred objektom stanice novú halu, ktorá ústrednú budovu skoro úplne zakryla. Pôvodne čistá architektúra staničnej haly je dnes znehodnotená predajnými stánkami a reklamnými zariadeniami, aké si tam architekt určite nepredstavoval.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer