Do pňa stromu vo výklenku domu tovariši odchádzajúci z mesta zatĺkali klince

Priestranstvá pred bránami opevnení stredovekých miest sa už v stredoveku formovali ako trhové priestranstvá. V Prešporku sa ich vývoj zavŕšil po polovici 18. storočia, keď staré opevnenie stredovekého jadra mesta stratilo význam. Život z jadra sa presunul do predmestských štvrtí.

Pred Laurinskou bránou vzniklo malé námestie, kde sa sústredili trhovníci so zeleninou a neskôr tam predávali hydinu. Do priestoru z východu vyúsťovali Špitálska a Dunajská ulica, z juhu ulica od Dunaja a od Landererovho paláca Landererova (neskôr Barossova, teraz Štúrova). Zo západu Laurinská ulica na mieste zbúranej Laurinskej brány a zo severu sem plynulo prechádzalo námestie pred Milosrdnými bratmi (teraz Nám. SNP).

Na začiatku 20. storočia už priestorom viedla trať električky. Okolo roku 1920 stálo ešte na námestí súsošie svätého Floriána. Na mieste neskoršej kaviarne Luxor stál šľachtický palác, zvýšený nedávno o druhé poschodie. Sídlila v ňom železiarska firma Mader.

Na rohu Štúrovej a Gorkého (vtedy Ondrejskej) tam, kde stojí budova Národnej banky (teraz sídlo Generálnej prokuratúry), bývala kaviareň Union. Na nároží oproti kaviarni stála vo výklenku Nadačného domu (medzi Gorkého a Laurinskou ulicou, na mieste terajšej VÚB) kamenná socha svätého Ondreja Apoštola.

Na ďalšom nároží pri Laurinskej ulici tam, kde je dnes vchod do lekárne s nezmyselným názvom „Pod Manderlom“ (pôvodne „U svätého Štefana“), stál vo výklenku peň stromu, do ktorého z mesta odchádzajúci tovariši zatĺkali klince. Peň, uložený v Mestskom múzeu, nebol však domovým znamením (Stock im Eisen).

Na priestranstve stál liatinový pavilón verejných záchodov a viacero predajných stánkov. V čase výstavby Manderlovho „mrakodrapu“ tam bol aj stánok, kde Manderlovci dočasne predávali svoje slávne údenárske výrobky.

Situácia, ktorú zachytil fotograf okolo roku 1920, bola už v roku 1945 minulosťou. Rozšírenie Štúrovej ulice a celková prestavba okolia boli takým radikálnym zásahom do rozvoja nášho mesta ako o pár desaťročí neskôr zbúranie Podhradia.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer