• Staré Mesto
  • 01.12.2006 08:31

Vydrica nebývala len štvrťou chudobných

0 0

Pred pár dňami sa v tlači objavilo tvrdenie, že bratislavské Podhradie, v minulosti známe ako Vydrica, bolo štvrťou chudobných, že tam stáli len bezcenné objekty a žilo tam obyvateľstvo najnižšej kategórie. Nebolo to vždy tak.

Stačí si pozrieť staré obrázky, prečítať si zoznamy obyvateľov týchto ulíc. Samozrejme z obdobia pred rokom 1945. Na predmestí pred Vydrickou bránou stáli už v 17.storočí aj šľachtické paláce a domy bohatých mešťanov. Zbúrali ich bez milosti v 60. rokoch 20. storočia.

Stačí spomenúť Brauneckerov palác s terasovitou záhradou pod hradom alebo palác kniežaťa Rohana, v ktorom neskôr sídlilo konzervatórium. A množstvo vynikajúcich meštianskych domov (Habermann, Sprinzl, Schleifer).

Na zábere, ktorý vznikol pred 1928, vidno nárožie Kunigsfelderovej, neskôr Kálalovej, ulice, ktorá bola kolmá na Vydricu a vyúsťovala na Dunajské nábrežie. Podstrešie nárožného domu z 18. storočia slúžilo na sušenie lán a rybárskych sietí.

Na vedľajší dom s arkierom sa ešte niektorí Bratislavčania budú pamätať. V polozahĺbenej rozľahlej klenutej miestnosti vľavo od vchodu domu mal ešte v 50. rokoch výrobňu zmrzliny pán menom Čazim Razim. Mnohým sa ešte dnes pri počutí jeho mena objaví na jazyku chuť zmrzliny. Do miestnosti sa vchádzalo dolu schodmi priamo z ulice. Na strane pod oknami stálo niekoľko veľkých drevených nádrží, kadí. V tých bol na kúsky polámaný ľad z neďalekej výrobne na Zuckermandli. V strede každej nádrže, obalená ľadom, stála menšia drevená nádrž, v ktorej mohutné drevené lopatky na zvislom hriadeli „miesili“ zmrzlinu.

Pod barokovou klenbou bol upevnený vodorovný hriadeľ s kolesami, z ktorých sa širokými remeňmi na veľké a malé kolá-remenice (transmisiou) prenášal pohyb z trojfázového elektrického motora v kúte. Nepevné uloženie motora a hlavného hriadeľa, ložiská bez tlmenia, hrkot ľadu v kadiach, to všetko vyvolávalo neuveriteľný hluk. Taký, že bolo ťažko počuť, akú zmrzlinu si zákazník želal. Predávalo sa totiž priamo z velikánskych kadí. Neviem, ako dlho to Čazim Razim v takom neuveriteľnom prostredí vydržal. Už pol storočia odpočíva na mohamedánskom políčku na cintoríne pri Slávičom údolí.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.