Z arcibiskupského paláca je úrad vlády

Ostrihom bol od konca 16. storočia okupovaný Turkami. Ostrihomský arcibiskup nemohol sídliť vo svojom meste a na svojom hrade. Musel sa presťahovať do hlavného mesta uhorského kráľovstva, do Prešporka.

Rezidenciou arcibiskupov sa na niekoľko storočí stal starý gotický, studený, neprívetivý dom v centre mesta. Ten vôbec nezodpovedal požiadavkám barokovej reprezentácie, preto sa arcibiskup na začiatku 17. storočia rozhodol postaviť si honosnú letnú rezidenciu neďaleko mesta.

Pod svahmi Malých Karpát zriadili najprv rozsiahlu záhradu. V nej stál spočiatku len malý pavilón, z ktorého viacerými prestavbami vyrástol Letný arcibiskupský palác. Je to dnešné sídlo Úradu vlády SR. Definitívnu podobu palác získal v 60. rokoch 18. storočia podľa projektu architekta F. A. Hillebrandta. V 19. storočí palác úpravou na vojenskú nemocnicu značne znehodnotili.

Rekonštrukcia sa uskutočnila až po roku 1939. Palác vtedy prispôsobili potrebám slovenskej vlády pod vedením architekta Emila Belluša. Veľmi schátrané bočné krídla paláca, v ktorých bývali podradné hospodárske priestory, zbúrali a nahradili ich novostavbami.

Strednú časť paláca a kaplnku vtedy zachovali a zreštaurovali. Stratila sa však pôvodná kvalitná sochárska výzdoba objektu. Impozantné sochy atlantov, ktoré pôvodne podopierali schodisko zo strany záhrady, kúpil už pred prvou svetovou vojnou knieža Batthyány - Strattmann a použil ich na svojom zámku v blízkom Kittsee.

Z pôvodného arcibiskupského parku sa zachovalo len torzo. Zanikli jeho stromoradia, trávniky, záhony, fontány, pavilóny, romantické zákutia. Časť pri dnešnej Štefánikovej ulici v 19. storočí rozparcelovali a zastavali romantickými vilkami. Na severnej strane parku, kde boli v 17. a 18. storočí ovocné a zeleninové záhrady, oddelené od vlastného parku romantickou pustovňou a hospodárskymi objektmi, vznikla okolo roku 1900 slohovo jednotná zástavba rodinnými domami.

Nové sídlisko, ohraničené na severe dnešnou Štefanovičovou ulicou, postavili na pôdoryse kríža. Križujúce sa ulice pomenovali podľa tunajšieho ľudomila F. Gyurikovicsa (+1901) a podľa hudobného skladateľa F. Liszta (1811 - 1866). Od roku 1945 nesú mená Leškova a Čajkovského.

Pri vytyčovaní Lisztovej/Čajkovského ulice sa predpokladalo, že bude pokračovať rovnobežne so Štefánikovou ulicou na juh, smerom do centra mesta. Bola by tak zanikla ďalšia časť už i tak veľmi redukovaného historického parku.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer