Ústav pamäti národa má konečne získať reprezentačné sídlo

Ústav pamäti národa vznikol už v roku 2002, no doteraz sídli v prenajatých priestoroch na rôznych adresách a nemá vhodné sídlo s reprezentatívnymi priestormi pre verejnosť. To by sa malo konečne zmeniť.

Dlhšie nevyužívané budovy na štátnych pozemkoch na križovatke ulíc Krížna a Karadžičova (oproti Konskej železnici) by mali dostať novú funkciu, sídliť v nich má Ústav pamäti národa (ÚPN). V minulom storočí na tomto území s rozlohou vyše 7 500 metrov štvorcových stál rozľahlý jednopodlažný palác v neorenesančnom štýle, ktorý dal v roku 1880 postaviť obchodník, mestský poslanec a filantrop Johan Ludwig. Koncom druhej svetovej vojny však bol objekt zbombardovaný a zachovala sa len časť, dnes známa ako Ludwigov pavilón, ktorá bola neskôr využívaná ako hospodárska budova. Vojnovému ničeniu odolala aj budova, postavená v 30. rokoch 20. storočia ako vojenská väznica. Tá od 90. rokov slúžila ako administratívna budova, no v roku 2009 došlo k ukončeniu jej používania a odvtedy je prázdna a chátra. Keďže budovy aj priestor okolo nich sú v nevyhovujúcom stave, ÚPN v máji 2023 vyhlásil v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy a spoločnosťou QCM súťaž na ich revitalizáciu.

Víťazom sa stal návrh z dielne architektov zerozero, ktorý do átria hlavnej päťposchodovej budovy bývalej vojenskej väznice umiestňuje vstavbu akejsi veže bez okien s rozmermi necelých 30-krát 7,5 metra. „Monolit, v ktorom sa jemne zrkadlí okolie i interiér objektu, sa stáva abstraktným znakom celého areálu. Monolit a dáta v ňom uložené sú imperatívom poznania a pochopenia minulosti nášho národa,“ uvádza sa vo víťaznom návrhu. V tejto prístavbe s jedným podzemným a jedenástimi nadzemnými podlažiami majú byť umiestnené sklady, kancelárie, knižnica aj múzeum. V stálej expozícii by mala verejnosť vidieť písomnosti, figuríny, nábytok či iné predmety vzťahujúce sa na dobu neslobody v rokoch 1939 až 1989. Výstavné sály budú podľa architektonického návrhu aj v suteréne Ludwigovho paláca, kde ich na prízemí doplní kaviareň a na poschodí miestnosti na prechodné ubytovanie pre potreby prevádzky Ústavu pamäti národa.

​Repetícia stien po obvode areálu je podľa autorov projektu pripomienkou ničivých tendencií totalitných režimov.

Začiatkom marca vydalo mesto záväzné stanovisko, v ktorom odsúhlasilo revitalizáciu areálu v rozsahu predloženej projektovej dokumentácie. Uvádza, že realizácia je rozdelená na dve etapy - v prvej sa má realizovať hlavná budova s monolitom, v druhej Ludwigov pavilón. Podľa riaditeľky kancelárie ÚPN Adely Martinkovičovej by sa s prvými búracími prácami malo začať budúci rok a nové sídlo Ústavu pamäti národa by mohlo byť verejnosti prístupné na prelome rokov 2029 a 2030. Pri získaní areálu do správy sa uvažovalo o financovaní rekonštrukcie zo štátneho rozpočtu, ústav však podľa Martinkovičovej vníma súčasnú situáciu a potrebu konsolidácie, preto sa snaží nájsť aj iné zdroje financovania. Náklady na rekonštrukciu nehnuteľností v správe ÚPN riaditeľka komentovať nechcela, nakoľko ide len o predbežný výpočet, ktorý sa ustáli až po dokončení kompletnej projektovej dokumentácie a v priebehu rekonštrukčných prác. „V súčasnosti však ešte nie je projektová dokumentácia kompletná, podaná je žiadosť o vydanie stavebného povolenia v spojenom územnom a stavebnom konaní,“ uzavrela Martinkovičová.

Lepšie priestory potrebuje aj archív

Archív mesta Bratislavy je dôležitou pamäťovou inštitúciou mesta, napriek tomu tiež sídli v nie veľmi vyhovujúcej budove v Petržalke. Dlhodobo avizované vhodnejšie a reprezentatívnejšie priestory by mohol získať jej rekonštrukciou a dostavbou. „Archívne fondy majú celomestský, nadregionálny a tiež stredoeurópsky význam. Najstaršie listiny a dokumenty pochádzajú zo začiatku 13. storočia,“ približuje hovorca magistrátu Peter Bubla.

Vybudovanie nového sídla mestského archívu, ktorý sa dlhé roky nachádza v priestorovom provizóriu, patrí dlhodobo medzi rozvojové ciele mesta v oblasti kultúrnej infraštruktúry a kultúrneho dedičstva. Pre uplynulý rok 2024 si magistrát stanovil za cieľ uskutočniť štúdiu realizovateľnosti a vytvoril pracovnú skupinu, ktorá sa zaoberala hľadaním vhodného priestorového riešenia pre nové sídlo mestského archívu. Uskutočnili sa viaceré obhliadky potenciálnych budov, no „v decembri na základe záverov pracovnej skupiny padlo rozhodnutie pokračovať a ďalej rozpracovať projektovú ideu na adrese súčasného sídla archívu, t. j. na Markovej ulici,“ priblížil Bubla.

(ak)