Fascinujúci priestor, kde sa môžete venovať umeniu: „Kedy môžem prísť zas?“ pýtajú sa deti rodičov
Zdroj: Archív S. S.
Deti ARTPORT milujú a rady sa sem vracajú„Chcela som vytvoriť miesto, kde budú mať ľudia pocit, že sú doma,“ hovorí Slávka Semancová o svojom ARTPORTE. Malý komorný ateliér je jej splnený sen. A žije ho s takým nadšením, že dva týždne dovolenky venovala deťom v letnom tvorivom ARTcampe. „Toto je môj oddych. Pokojne by som pridala aj ďalší týždeň.“
Keď vstúpim do priestorov na Wolkrovej 23 v bratislavskej Petržalke a prejdem okolo kuchynky, skutočne sa ocitnem v Slávkinej obývačke. Tá jej však, na rozdiel od mojej, hrá farbami. Žasnem nad prekrásnymi farebnými štruktúrami na stenách, farebné papierové gitary vytvorili len 6-8-ročné deti inšpirované Picassom... Áno, už vedia, kto bol Picasso... Obdivujem rybičky na podklade z frotáže, áno aj túto výtvarnú techniku už poznajú a aj ten veľký starý telefón z Macha a Šebestovej je ich dielo.
Prekvapí ma, že pri stole nájdem len zopár stoličiek, ale Slávka Semancová v tom má jasno. V malých maximálne šesťčlenných skupinkách sa tvorí lepšie a ona sa stíha venovať každému aj individuálne. „V mojom ateliéri nezamieňam umenie na dajaký kalkul, na čosi odosobnené s vidinou finančného benefitu. Toto miesto je moje hobby a stáva sa mojou psychohygienou v momente, keď na malých a veľkých umelcov prenášam svoju radosť z tvorby a registrujem ju v rovnakej intenzite aj u nich.“ Aj týmto prístupom robí z ARTPORTU jedinečné miesto v Petržalke.
V blízkosti umenia
Slávka vyrastala v umelecky založenej rodine. Po štúdiu navrhovania odevov na Strednej priemyselnej škole odevnej v Trenčíne pokračovala na VŠMU v Bratislave, kde získala titul bakalára v odbore divadelná veda, scénografia a kostýmové výtvarníctvo. Štúdium doplnila na Vysokej škole výtvarných umení v odbore textilný dizajn, kde v roku 2001 promovala a získala titul Mgr. art. V Divadle WEST bola výtvarníčkou a autorka scénického dizajnu premiérových predstavení, neskôr pedagogičkou na Škole umeleckého priemyslu. V Divadle Aréna zodpovedala za kompletnú produkciu podujatí, koncertov a divadelných predstavení.
„Práca na náročných umeleckých projektoch, divadelná prax a manažérska profesia ma úplne pohlcovali, dávala som im všetko najlepšie zo seba a napriek tomu mnohí ľudia, čo ma poznali, mi pripomínali, že mrhám talentom. Akoby chýbalo čosi moje, vlastné, autorské. Preto, keď som v januári 2025 začala pracovať ako event manažérka v neziskovej organizácii Indícia, ktorá sa venuje vzdelávaniu učiteľov, videlo sa mi, že je načase splniť si aj svoj tvorivý sen,“ hovorí.
Žiadny krúžok, ale tvorivé stretnutia
„Z Petržalky sa nepohnem, keď nemusím. Cítim sa v nej dobre, nemám potrebu ísť ani do mesta, takže lokalita pre ateliér bola jasná od začiatku,“ spomína Slávka Semancová. Minulý rok prešla desiatky prázdnych nebytových priestorov, kým konečne neobjavila ten na Wolkrovej. S predzáhradkou a v kontakte s ulicou. „Keď som zbadala veľký otvorený priestor v interiéri a potom otvorila okno a videla pokojný vnútroblok, hneď som si vedela predstaviť, čo všetko tu dokážem robiť.“ Tam kde by iný videl len skladisko starých harabúrd pod nánosom prachu, opadanú omietku, prázdne steny a nevábne miestnosti, ona videla prístav.
Ukazuje mi fotky z prerábky, do ktorej vložila všetku svoju energiu, čas aj úspory. S prácou aj vybavením pomohli priatelia a známi, vlastníkom bytového domu je zase vďačná, že jej staré železné vchodové dvere vymenili za nové. A v októbri minulého roka otvorila ARTPORT - prístav múz a umenia. Pôvodne mal byť najmä pre dospelých, napokon si ho ako prvé zamilovali deti.
Slávka im totiž nedá do ruky prefotené animované postavičky so slovami ´vymaľujte si ich´. V ARTPORTE nehľadajte ani krúžok. Sem sa chodí na tvorivé stretnutia, z ktorých deti nechcú odísť. Najmenší začínajú s tvorivou grafomotorikou a neskôr hľadajú inšpirácie u svetoznámych umelcov.
„Vždy rozmýšľam, ako to pre deti urobiť zaujímavé,“ hovorí Slávka s nadšením a ukazuje mi, ako deti pretvárali autoportréty podľa predlohy Marilyn Monroe Andyho Warhola. „Alebo som v jednej knihe našla, že Pablo Picasso robil nielen kresby, ale aj papierové modely hudobného nástroja. Z toho sme vychádzali pri tvorbe týchto papierových gitár. Veľkometrážne výtvarné dielo, ktoré sme teraz robili na letnom kempe, bolo zas inšpirované známym výtvarníkom Hundertwasserom. Malo 4,5 krát 1,40 metra. Takéto veľké detské dielo hádam v Petržalke ešte nevzniklo. Keď ku mne niekto príde na návštevu, často neverí, že toto sú diela 6-8-ročných detí. A ja sa z každého stretnutia veľmi teším. Každé je totiž prekvapením.“
Pre deti aj dospelých
„Petržalčania sú špecifickí. Môžem mať Facebook aj Instagram, ale oni potrebujú osobný kontakt,“ hovorí Slávka Semancová po ročnej skúsenosti. „Najviac funguje, keď som vonku na svojej predzáhradke a ľudia sa pristavia a prehodíme spolu pár viet. Takto ma oslovil starší manželský pár a potom na letný kemp priviedli vnučku. Aj rodičia z blízkeho Petržalka City si navzájom posunú informácie a takýmto spôsobom ma Petržalčania pomaly objavujú.“
FOTOGALÉRIA:
Slávku na Wolkrovej stretnete takmer denne. „Cítim sa tu dobre, takže neraz tu mám aj home office. Mám tu väčší pokoj ako doma,“ smeje sa. Aj svet sa tu zdá byť aj farebnejší, dodávam ja a pýtam sa na nádherné farebné štruktúry, ktoré má na stene. Vysvetľuje mi, že ide o neurografiku, kreatívnu a sebarozvojovú metódu, ktorá spája psychológiu, umenie a neurovedu a ona je jedinou certifikovanou koučkou v Bratislave. „Pomocou špecifických tvarov, línií a zaobľovania spojov na papieri pomáha uvoľniť emócie, a prekonávať emocionálne bloky,“ vysvetlí mi a dodá, že ju odskúšala na vlastnej koži. Spolu s neuroartom a fraktálnou kresbou je v ponuke v jej ateliéri pre dospelých.
Deti sa zas od septembra môžu prihlásiť cez rezervačný systém na jej stránke na tvorivé stretnutia, ktoré sa konajú raz do týždňa v utorok. „Nejde o pravidelný krúžok. Každý môže prísť, kedy mu vyhovuje,“ hovorí Slávka. „Ak bude v budúcnosti záujem, viem si predstaviť stretnutia aj viackrát do týždňa. Možno vyjdem aj z ateliéru na kreatívne narodeninové oslavy v komornom duchu, možno ma zavolajú na tímbilding, aby som ľuďom ukázala, že každý vie kresliť. Ktovie, čo prinesie budúcnosť. Ale teším sa na ňu,“ dodáva umelkyňa, ktorej koníčkom je prebúdzať v ľuďoch radosť z tvorby.
(in)