Z nábrežnej promenády prístav s nákladnými autami? Na Dunaji pri Eurovei sa dejú prakvapivé zmeny

Ak sa zvyknete prechádzať po Nábreží M. R. Štefánika v Bratislave, teda na promenáde pri nákupnom centre Eurovea, zrejme ste si všimli niekoľko zmien. Na Dunaji pribudol pontón, ktorý dáva možnosť kotvenia veľkým lodiam a na chodníku ste mohli dokonca naraziť na nákladné auto, ktoré lode prepravujúce turistov zásobovalo. To je však zatiaľ iba časť z prekvapivých zmien, ktoré sa majú udiať medzi Starým mostom a Mostom Apollo na oboch brehoch Dunaja. Čo sa deje?

Nový pontón pribudol na promenáde medzi Starým mostom a Skladom 7, teda budovou ministerstva športu a cestovného ruchu. To však nie je zďaleka všetko. Ide o začiatok možného príbehu, ktorý by výrazne zmenil charakter nábrežia.

Takzvaných polôh, kde možno osadiť pontón alebo ukotviť napríklad plávajúci hotel či bar, má  byť na tomto úseku po oboch brehoch Dunaja viac. Jeden pontón by mal pribudnúť dokonca priamo pod sochou M. R. Štefánika, teda miesta konania pietnych aktov, kde majú navyše ľudia na nábreží najbližší kontakt s vodou. Ako je to možné?

Je to výsledok podpísanej dohody medzi štátnou spoločnosťou Verejné prístavy (jej výlučným vlastníkom je štát, výkon akcionárskych práv a obsadzovanie kľúčových postov realizuje ministerstvo dopravy pod vedením Jozefa Ráža) a súkromnou spoločnosťou Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava. Rámcová dohoda medzi štátnou a súkromnou firmou predpokladá na oboch brehoch Dunaja až desať prístavných polôh, ktoré si bude súkromná firma prenajímať. Štatutárkami spomínanej súkromenj firmy sú Ľudmila Masariková a Eleonóra Fedorová, dcéry známeho poslanca za Smer Dušana Muňka. Za prenájom jednej polohy má ich firma ročne zaplatiť Verejným prístavom 13.200 eur bez DPH (platba sa realizuje vopred na rok) a následne zarábať na poplatkoch od kotviacich lodí. Zaujímavosťou je, že spomínaná súkromná firma zároveň predala Verejným prístavom pozemok a budovu v Ružinove za 144-tisíc eur (následne si priestory od Verejných prístavov prenajala za 4896 eur plus DPH na rok). Ak by si teda firma dokázala prenajať všetkých desať polôh, stačila by jej na to zhruba suma, ktorú dostala od Verejných prístavov za svoj pozemok a budovy. Zmluvy si môžete pozrieť TU a TU.

Prekvapujúce je, že o týchto udalostiach a prenájmoch pontónov nič nevedeli v spoločnosti Eurovea, ktorá je správcom nábrežia, ani v hlavnom meste Bratislava, ktoré je jeho majiteľom. "O zmenách sme sa dozvedeli až v súvislosti s osadením nového pontónu. Eurovea nebola vopred informovaná ani prizvaná na rokovania, hoci dotknutú promenádu vybudovala a už 16 rokov zabezpečuje jej správu, bezpečnosť, údržbu a opravy," povedala pre Bratislavské noviny PR manažérka Eurovey Daniela Stričková. Nejde pritom zďaleka iba o lode, podľa fotografií, ktoré máme v redakcii, sa už po pešej promenáde pohybovali nákladné autá zásobujúce kotviace plavidlá. V súčasnosti prístupu vozidiel bránia veľké kvetináče osadené pod Starým mostom.

​Na nábreží skrátka vznikol problém, o ktorom dotknuté strany vopred nevedeli. "Evidujeme nekoordinovaný pohyb početných skupín cestujúcich, neohlásené vjazdy zásobovacích vozidiel, obmedzovanie chodcov a poškodzovanie povrchov, zelene či osvetlenia. Keďže nemáme harmonogram príchodov lodí ani informácie o ich zásobovaní, nevieme túto prevádzku koordinovať s každodenným využívaním promenády a podujatiami, ktoré sa na nej konajú," vysvetľuje Stričková. 

O zámeru osadenia pontónov nevedeli ani na magistráte. "Mesto v uvedenej veci nebolo informované. I keď pozemky pod stavbami sú majetkom mesta, komunikácie a námestie medzi brehom Dunaja a Euroveou patria majiteľovi Eurovey," uviedol hovorca magistrátu Peter Bubla.

Ako problematické sa javia najmä polohy, teda miesta, kde môže byť osadený pontón pre kotvenie lodí či iné plávajúce zariadenie (hotel, krčma), označené a zakreslené v zmluve ako OPBA 15 (nový pontón, ktorý už osadili) a OPBA 16. Táto poloha sa nachádza priamo pod sochou a Námestím Milana Rastislava Štefánika. Socha je zámerne orientovaná na Dunaj ako na spojnicu s Európou

Narušením pokojného fungovania nábrežia nie je iba fakt, že lode musia byť zásobované a vyvážajú odpad, čo sa zrejme dá kompromisne technicky riešiť. Pontóny s loďami však menia vzhľad miesta a zakrývajú návštevníkom výhľad. Promenáda pri Eurovei pritom slúži ako priestor na prechádzky, šport, oddych, kultúrne a medzinárodné podujatia či pietne akty. Navyše iba pred pár dňami, 6.9. 2026, sa svojím podpisom primátor Matúš Vallo a župan Juraj Droba pridali k Charte Swimmable Cities. Bratislava sa tak sa tak stala súčasťou aliancie miest, ktoré podporujú prístup a kontakt svojich obyvateľov s mestskými riekami a kúpanie v nich. Osádzanie pontónov miestach, kde majú ľudia blízko k vode, je v rozpore s týmto zámerom.

Kriticky to hodnotí aj spoločnosť Eurovea. "Osobitne citlivo vnímame plánované umiestnenie pontónu pred sochou M. R. Štefánika. Tento priestor pravidelne hostí významné celoslovenské a medzinárodné podujatia, pre ktoré je otvorený výhľad na Dunaj prirodzenou a nenahraditeľnou kulisou. Pontón a kotviace lode by tento výhľad dlhodobo prekryli a znížili reprezentatívnu aj verejnú hodnotu priestoru. Zámer preto v súčasnej podobe hodnotíme kriticky. Pred umiestnením ďalších pontónov považujeme za nevyhnutné posúdiť ich spoločný vplyv na verejný priestor a dohodnúť bezpečný režim pohybu cestujúcich a zásobovania so všetkými dotknutými subjektmi," vysvetlila Stričková.

​Verejné prístavy však argumentujú, že na komunikáciu so spoločnosťou Eurovea či mestom pri osádzaní pontónu nemali dôvod. "Priľahlé pozemky k prístavnej polohe sú vo výlučnom vlastníctve spoločnosti Verejné prístavy, a. s., a samotné zariadenie je umiestnené a kotvené len na vodnej ploche. Verejný priestor priľahlého nábrežia nie je predmetom zmluvného vzťahu ani užívania a v súvislosti s touto polohou sa nepredpokladajú žiadne stavebné ani iné zásahy do nábrežia. Účasť mesta či správcu promenády na týchto rokovaniach preto nebola dôvodná," vysvetľuje Ivana Mandáková z komunikačného oddelenia spoločnosti Verejné prístavy, a.s.

Iný názor má Martin Mišík, hydrotechnický inžinier, ktorý pracuje na viacerých hydrotechnických výpočtoch na Dunaji, ako je protipovodňová ochrana či plavba až po obnovu prírodných brehov bočných ramien Dunaja. Je zároveň členom občianskeho združenia Bratislavský dunajský park a člen vodáckeho klubu Dunajčík, ktorý sa nachádza na druhej strane Dunaja oproti centru Eurovea. "Pracoval som na koncepcii vodnej politiky, ktorá bola schválená vládou v roku 2022. Cieľom bola koordinácia rôznych záujmov na Dunaji," vysvetľuje Mišík s tým, že podľa koncepcie by sa pri všetkých zámeroch mali identifikovať všetci aktéri a s nimi hľadať riešenia. Prípadová štúdia, ktorá je súčasťou spomínanej vládou prijatej koncepcie, totiž ako jeden z cieľov uvádza zlepšenie spolupráce a koordinácie medzi inštitúciami, aktérmi, mimovládkami a verejnosťou s tým, že pri príprave viacúčelových opatrení treba zapojiť relevantných aktérov a verejnosť hneď od začiatku formulovania zámeru. V tomto prípade sa pontón pri nábreží objavil bez vedomia spoločnosti Eurovea.

Verejné prístavy obhajujú i to, že firma dostala polohy bez súťaže. "Obchodná verejná súťaž vyhlásená nebola. Pravidlá prideľovania prístavných polôh zverejnené na webovom sídle VP a. s. umožňujú uzatvorenie zmluvy aj bez vyhlásenia súťaže, a to s vlastníkom prístavnej infraštruktúry (inžinierskych sietí či vyväzovacích prvkov) za predpokladu jej odplatného prevodu do vlastníctva spoločnosti Verejné prístavy. Spoločnosť Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava splnila podmienky pridelenia prístavnej polohy bez vyhlásenia obchodnej verejnej súťaže," vysvetľuje Mandáková.

Pokiaľ ide o obslužnosť pontónu, vrátane pohybu cestujúcich a zásobovacích vozidiel v závislosti od obsadenosti lodí, tie už, ako vysvetlila Mandáková, musí zabezpečiť prevádzkovateľ daného plávajúceho zariadenia, teda súkromná firma. Jej zodpovednosťou je i zabezpečiť logistiku a zásobovanie pontónu a získanie potrebných povolení či výnimiek na vjazd vozidiel na promenádu, čo sa zatiaľ podľa našich informácií nestalo.

Pri prezeraní zmlúv sme však ešte narazili na jeden fakt, ktorý nás zaujal. Ako nás upozornil správca Nadácie Milana Rastislava Štefánika Pavel Šesták, Prístavný poriadok, a to aj verzia platná od 1.9.2026 zverejnená na stránke Verejných prístavov, zobrazuje označenia polôh, ktoré si prenajíma spoločnosť Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava, na úplne iných miestach. Pre jednoduché vysvetlenie. Napríklad polohy OPBA 15 a OPBA 16 sú na prílohe zmluvy so súkromnou firmou zakreslené pred Euroveou. Aktuálny Prístavný poriadok ich má zakreslené medzi Mostom SNP a Starým mostom. Pri obrázku, ktorý je prílohou zmluvy, je pritom napísané, že ide o návrh rozmiestnenia prístavných polôh z 29.5.2023. O vysvetlenie tohto rozporu, teda nesúladu obrázkov, ktoré sú prílohou zmluvy, s platným Prístavným poriadkom, sme taktiež požiadali spoločnosť Verejné prístavy. Akonáhle získame ich vysvetlenie, doplníme ho do textu.

​Podobný a v istom ohľade vačší problém sa rysuje aj na druhej strane Dunaja, teda v oblasti Lida, kde prednedávnom vznikol prírodný park a svoje lodenice tu majú i vodácke kluby. Podľa rámcovej zmluvy získala súkromná firma polohy i na pravom brehu Dunaja a jedna z nich by podľa našich informácií mala byť v úseku medzi Starým mostom a Mostom Apollo. S otázkou, či to tak je,  sme sa obrátili na Verejné prístavy,  ich odpoveď po jej získaní doplníme do textu. 

Ako nás však informoval hydrotechnický inžinier Martin Mišík, proti zámeru osadiť na tomto úseku polohy pre plávajúce zariadenia, bojujú vodáci už dlhodobo "Problém plánovania umiestnenia plávajúcich zariadení, teda pontónov vo verejnom priestore pod Starým mostom smerom na Lido vrátane priestoru bezprostredne pred lodenicami vodáckych klubov, sa datuje tak do roku 2015-2016. Vtedy sa o tom vodáci na Lide dozvedeli prvýkrát a hneď vstúpili s Verejnými prístavmi do rokovania a vysvetlili, že to je s ich činnosťou nezlučiteľné. A odvtedy opakovane žiadali prostredníctvom vedenia vodáckych klubov aj prostredníctvom Asociácie bratislavských vodáckych klubov, aby priestor medzi Starým mostom a riečnym kilometrom 62, čo je zhruba v oblasti, kde začína Zemník, bol vyňatý zo zámeru umiestnenia plávajúcich zariadení," vysvetlil nám Mišík. 

Za neprijateľné pokladá umiestňovanie pontónov v tejto lokalite z viacerých dôvodov. "Tie zariadenia sú životu nebezpečné. V Bratislave sa už nejeden človek utopil tak, že ho vtiahlo pod zakotvené lode alebo pontón. Nie je to ako v jazere, prúd vás strhne priamo pod ne. Tieto zariadenia stoja blízko pri brehu, majú k sebe natiahnuté laná, zachytávajú sa tam plávajúce drevá. Na takom mieste nemôžete ísť do vody, porušuje to aj právo verejnosti na prístup k vode," vysvetľuje Martin Mišík, ktorý je zároveň vodákom v klube Dunajčík. Ako nám priblížil skúsený vodák, ak sa človek ocitne vo vode, musí byť schopný bezpečne vyplávať na aspoň jeden breh. A napríklad v takých medzerách medzi pontónmi, ako vidíme už na neďalekom Tyršáku, to možné nie je.

Osadené pontóny majú aj veľmi nepriaznivý efekt pre odpor, ktorý vytvárajú pri povodňovej hladine a zdvíhajú ju. "Slovenský vodohospodársky podnik vám nedovolí dať do záplavového územia niečo, čo lokálne zdvihne hladinu. A tu ide o súvislé konštrukcie, ktoré majú obrovský odpor," dodáva hydrotechnický inžinier.

Umiestnenie pontónov v lokalite Lida je aj v rozpore s ďalšími už rozbehnutými projektmi pre tento úsek Dunaja, kde má vzniknúť štvrť Nové Lido. Okrem lesoparku sa ráta s vytvorením Lido lagúny, teda zátoky s plážou, čím sa môže obnoviť tradícia kúpania v Dunaji. A samozrejme s pokračovaním činnosti vodáckych klubov. Pri pontónoch sa nedá ani kúpať, ani prevádzkovať vodáctvo.

"Bratislava to nepotrebuje, má málo verejného priestoru pri vode a pravdepodobne by to boli iba plávajúce krčmy. V parčíku Staré Lido sa už pripravuje zámer, ako umožniť ľuďom vstup až k vode a do vody. Z plánu obnovy bola vyprojektovaná obnova prírodného brehu a obnova vstupov do lodeníc a bolo vydané povolenie na novú infraštruktúru lodeníc. To sú úplne protichodné predstavy využitia rieky, ako je osadenie plávajúcich zariadení," vysvetľuje Mišík

Príčinou roky opakujúceho sa problému je podľa neho fakt, že vyhláška definuje územný obvod Prístavu Bratislava úplne nelogicky. Prístav je definovaný na oboch brehoch rieky od Mosta Lanfranconi skoro až po Lužný most, pričom iba na zlomku toho územia sa reálne nachádza prístav, no je definovaný na oboch brehoch Dunaja dokonca vrátane chránených území a plytčín. 

Na tento problém, teda nelogický mandát Verejných prístavov v lokalitách, ktoré vôbec nie sú prístavom, v minulosti upozorňovalo aj Hlavné mesto Bratislava, Slovenský vodohospodársky podnik, Štátna ochrana prírody či Asociácia bratislavských vodáckych klubov.

"Som presvedčený, že pontóny v lokalite Lida nemôžu byť. Je to nereálne, no cyklicky to traumatizuje a zamestnáva kapacity ľudí, no nebude to tu nikdy," uzatvára Mišík.

(ms)

​