História: Vojenské udalosti roku 1805 sa dotkli aj územia dnešnej Petržalky
Zdroj: Kniha Ján Čomaj – Petržalka – Engerau – Ligetfalu z vydavateľstva Marenčin PT
Pohľad na Prešporok s lietajúcim mostom okolo roku 1800Druhá polovica roku 1805 sa v Európe niesla v znamení vojenských udalostí, ktoré sa dotkli aj územia dnešnej Petržalky.
Vojna, ktorú napoleonskému Francúzsku vyhlásili štáty tzv. tretej protifrancúzskej koalície, sa rýchlo preniesla na územie Rakúskeho cisárstva. Francúzska armáda prenikla do jeho stredu a 13. novembra bez boja obsadila Viedeň. O dva dni neskôr sa na pravom brehu Dunaja oproti Prešporku objavil francúzsky prieskumný oddiel husárov, ktorý obsadil lietajúci most. Ten fungoval na princípe kompy a v tom čase bol jediným spojením medzi oboma dunajskými brehmi. Jeden francúzsky dôstojník a dvaja vojaci sa prepravili na mestskú stranu s cieľom zistiť, či sa v Prešporku nachádzajú vojenské jednotky. V meste, ktorého obrana vzhľadom na nedostatok všetkých druhov vojsk neprichádzala do úvahy, zavládli obavy. Francúzi, ktorí obsadili územie na pravom brehu Dunaja oproti Prešporku, sa ubytovali v dvoch tamojších hostincoch. Zotrvali tu do 17. novembra, keď sa odtiaľto stiahli. V magistrátnom protokole mesta Prešporok je zaznamenané, že árendátor mestského zájazdného hostinca na Mostnej nive Johann Koch poskytol Francúzom, ktorí boli u neho ubytovaní, 30 zlatých na kúpu fajky a pipasára. Mestská rada mu prostredníctvom magistrátneho radcu Josepha v. Sántu vynaloženú sumu preplatila.
Situácia v Prešporku a jeho okolí sa na niekoľko dní upokojila. Dňa 26. novembra sa v miestnych novinách Preßburger Zeitung písalo: „Tešíme sa absolútnemu poriadku a pokoju a na uhorských hraniciach viac nie je vidieť žiadneho francúzskeho vojaka“. Táto správa sa ale rýchlo ukázala ako predčasná. Už nasledujúci deň sa na pravom brehu Dunaja oproti Prešporku objavilo 300 francúzskych jazdcov a lietajúci most bol vydaný ich veliteľovi. Večer do Prešporka cestou od Devínskej Novej Vsi vstúpilo 9 000 mužov III. zboru Grande Armée, ktorému velil jeden z najschopnejších Napoleonových poľných veliteľov, maršal Louis-Nicolas Davout. Napoleon po obsadení Brna a jeho okolia maršalovi Davoutovi rozkázal zabezpečiť líniu Mikulov – Prešporok pre prípad, že by sa rakúske jednotky pokúsili o obchvat. Francúzi v Prešporku zotrvali do konca novembra, keď sa na základe Napoleonovho rozkazu urýchlene stiahli, aby sa presunuli k Slavkovu. Dňa 2. decembra sa tam odohrala rozhodujúca bitka, ktorá sa skončila Napoleonovým najslávnejším víťazstvom.
Rakúsky cisár František I. uzatvoril s Napoleonom prímerie, na základe ktorého si francúzska strana do podpísania mieru vyhradila právo obsadiť veľkú časť územia Rakúskeho cisárstva. Jeho súčasťou bolo aj mesto Prešporok, ktoré v rámci vymedzeného územia ako jediné patrilo k Uhorskému kráľovstvu. Počnúc 11. decembrom Prešporok postupne obsadili dve divízie III. zboru Grande Armée. Podľa niektorých prameňov tu bolo ubytovaných až okolo 18 000 príslušníkov nepriateľskej armády. Pre mesto, ktoré malo v tom čase približne 25 000 obyvateľov, išlo o nesmiernu záťaž. O tom, že v zložitej situácii sa ocitli aj obyvatelia žijúci na pravom brehu Dunaja, svedčí záznam v magistrátnom protokole mesta Prešporok. Uvádza sa tu, že vzhľadom na sťažnosť zo strany mesta sa richtárovi obce Engerau dôrazne ukladá, aby jej obyvateľom čo najprísnejšie zakázal prenikať na ostrovy nachádzajúce sa za Dunajom a brať odtiaľ drevo.
Zároveň ich mal poučiť, že ak by museli drevo zabezpečiť pre potreby francúzskeho vojska, ktoré tam vykonáva stráž, treba získať povolenie od magistrátu. Mierové rokovania boli zakončené podpísaním mierovej zmluvy 27. decembra v Prešporku, na základe ktorej muselo Rakúsko v prospech Francúzska a jeho spojencov odstúpiť rozsiahle územia a zaplatiť nemalú vojnovú náhradu, v dôsledku čoho sa stalo mocnosťou druhej kategórie.
Mgr. Matej Čapo, PhD.
Fotografia je z knihy
Ján Čomaj – Petržalka – Engerau – Ligetfalu z vydavateľstva Marenčin PT, archív P. K.