K električke sa mnohí Petržalčania dostanú len okľukou. Ako to vyzerá s lávkami cez Chorvátske rameno?

Predĺženie električkovej trate v bratislavskej Petržalke malo ambíciu vytiahnuť ľudí z áut a ukázať im komfort verejnej dopravy. Lenže vidieť električku z okna svojho bytu, ale vedieť, že sa k nej dostanete len okľukou, nie je najlepšia motivácia. Napriek tomu sú nové premostenia ramena odložené na neurčito a čo je horšie, staré dožívajú.

Ešte pred pár rokmi to vyzeralo, že je všetkým jasné, aké dôležité je vytvoriť čo najkratšie prístupové trasy k zastávkam električky. Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) vyhlásil v roku 2021 architektonické súťaže na štyri nové lávky pre peších. Prvá mala z Mlynarovičovej ústiť na cyklochodník, druhá prepájala Petržalka City a protiľahlé ihrisko, tretia Hálovu s Gessayovou a štvrtá mala nahradiť dožívajúci mostík pri Veľkom Draždiaku.

„Súťaž nadväzuje na projekt „Nosný systém MHD“- predĺženie električkovej trate - 2. časť Bosákova ulica – Janíkov dvor,“ písalo sa v súťažnom zadaní. „Súťaž reaguje na potrebu doplnenia určitých komunikačných prepojení pre chodcov a cyklistov k existujúcemu projektu NS MHD, vrátane premostení cez Chorvátske rameno.“ Náklady boli odhadnuté na 2,5 milióna eur bez DPH.

​Jedna z vizualizácií štyroch lávok, ktoré sa nerealizovali.

Vizualizácie lávok vyzerali úžasne, Petržalčania sa tešili, a potom prišla studená sprcha. Realizácia je závislá od finančných možností mesta, povedal v apríli hovorca magistrátu Peter Bubla. Na projekt „Petržalská os: lávky“ je v tohtoročnom mestskom rozpočte vyčlenených 10-tisíc eur. Bohužiaľ, lávky si nepolepšia ani cez 30-miliónový úver, ktorý v septembri schválili mestskí poslanci. Medzi projektami sa uvádza suma cca 11 miliónov eur pre oddelenie dopravných stavieb - Nová ET v Petržalke, ale... „Uvedené lávky nie sú súčasťou projektu ET Petržalka, a teda predmetné čerpanie sa na ne nevzťahuje,“ informoval nás Peter Bubla. „Pri prognóze na rok 2026 či 2027 na lávky cez Chorvátske rameno nevyčlenil magistrát žiadne peniaze,“ citujeme web o architektúre ASB.sk.

Keď koncom júla začala jazdiť električka, mnohí z obyvateľov neďaleko trate by hneď vymenilo krásne, ale neexistujúce, lávky aj za provizórne mosty od armády. Ani tie sa však nikto osádzať nechystá, a tak sa aktuálne pokúšame resuscitovať aspoň staré lávky. S akým úspechom?

Aj nová lávka pod mostom má problém

Koncom mája Team Bratislava pre Petržalku na svojom facebookovom profile informoval, že lávka pri Kostole Svätej rodiny, ktorá prepája ulice Markova a Tupolevova s Rovniankovou, je osadená. „Konečne sa tak v území definitívne vyrieši kvalitný a bezpečný pohyb chodcov. Zároveň budú odstránené provizórne betónové panely z Chorvátskeho ramena a jeho hladina bude po dlhých rokoch odkrytá,“ písali o moste, ktorý má slúžiť ako chodník aj cyklochodník. Lávku však doteraz pre obyvateľov nesprístupnilli, nevidno pri nej ani stavebnú aktivitu.

​Lávku pri Kostole Svätej rodiny, pri moste s novou električkou, doteraz nesprístupnili.

​Ľudia prechádzajú po paneloch, ktoré sú o pár metrov ďalej.

Ľudia ďalej chodia po paneloch (aj úvodná foto článku) a cyklisti tlačia bicykle popri provizórnych schodoch, ktoré zarastajú tŕstím. Petržalská poslankyňa Lenka Milincká, ktorá kandidovala za Team Bratislava sa v diskusii na Fb Naša Petržalka vyjadrila: „Podľa informácie, čo mám, pokračovanie chodníka sa zatiaľ nedalo vybudovať, lebo sa tam “objavil” kábel vedenia vysokého napätia. Musel sa upravovať projekt a zmluva s ZSDIS. Keď sa nová poloha zlegalizuje, zhotoviteľ hneď chodníky a napojenie na most dobuduje. Takže, neočakávané komplikácie, bohužiaľ.“

​

​Upozornenie na stav schodiska, v pozadí vidno obe lávky - nesprístupnenú a betónové panely.

Lávka Lachova je v dezolátnom stave

Ďalšia lávka spája Lachovu, Mlynarovičovu, Furdekovu, Haanovu s Jungmannovou, pre cestujúcich je to skratka na električku, pretože ísť cez most na Námestí Hraničiarov je pekná zachádzka.

Poslankyňa Elena Pätoprstá na poslednom miestnom zastupiteľstve konštatovala, že je v dezolátnom stave – lávka, aj prístup k nej, ktorý nie je bezbariérový. Pýtala sa, čo sa od roku 2021, keď sa hovorilo o rekonštrukcii pontónov, zrealizovalo. Starosta Ján Hrčka reagoval, že prebehli rokovania s SVP, mestská časť navrhovala, žeby novú lávku „spravili v rovine“, aby bola bezbariérová, od SVP však dostali zamietavé stanovisko z dôvodu, že sú schválené štyri trvalé lávky cez Chorvátske rameno z dielne mesta. Jeho slová potvrdzuje aj reakcia referenta na podnet na portáli odkazprestarostu.sk z augusta 2022. „Zo Slovenského vodohospodárskeho podniku sme dostali echo o jej zrušení (lávky, pozn.red.) po vybudovaní 4 mostných objektov, dovtedy však, samozrejme, budú nutné drobné zásahy,“ napísal. V auguste 2022 bolo následne vymenených 20 dosiek na mostíku.

Po tom, ako sa mesto vyjadrilo, že realizácia štyroch vysúťažených lávok závisí od financií a nevedia, kedy k nej dôjde, podľa starostu požiadala mestská časť SVP o prehodnotenie ich stanoviska. Bez ich súhlasu ju totiž novou nahradiť nemôžu. To isté platí pre prístupy k nej.

Pontónový most pri Veľkom Draždiaku napriek snahe nemožno opraviť

Mestská časť nie je vlastníkom ani správcom lávky, napriek tomu ju chce opraviť. Problémom nie sú ani tak financie, ako nemožnosť predmetnú lávku opraviť resp. postaviť na jej miesto novú lávku bez súhlasu správcu Chorvátskeho ramena - Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP).

V máji 2025 interpelovala poslankyňa Michaela Ondrejkovič starostu vo veci lávky pri Draždiaku. Boli tam osadené výstražné tabule „Vstup na vlastné nebezpečenstvo“: a zaujímalo ju, či ich osadila mestská časť a či sú v rozpočte vyčlenené financie na opravu potápajúcich sa plavákov a výmenu poškodených drevených latiek. Ak nie, bola ochotná do toho investovať svoju poslaneckú prioritu. Tabule osadila samospráva na základe podnetov od obyvateľov a po zhodnotení stavu lávky. S opravou je to horšie. „Mestská časť Bratislava-Petržalka nie je vlastníkom ani správcom pontónovej lávky cez Chorvátske rameno, ktorá sa nachádza pri ulici Topoľčianska smerom k ulici Tematínska pri Veľkom Draždiaku,“ píše sa v odpovedi na interpeláciu. Samospráva v minulosti zisťovala, kto je jej vlastníkom, v roku 2009 sa dopátrala k informácii, že predmetná lávka bola povolená vtedajším Vodohospodárskym podnikom a vlastníkom predmetnej pontónovej lávky je Ústav lekárskej kozmetiky, ktorý sídlil neďaleko. Mestská časť opätovne zisťovala, kto je vlastníkom lávky aj od leta 2024. Opäť prišla k záveru, že ide o „Ústav lekárskej kozmetiky alebo iný subjekt, ktorý bol v tom čase stavebníkom resp. vlastníkom stavby, kde sídlil v tom čase Ústav lekárenskej kozmetiky na ulici Tematínska 3“. Lenže dnes tam už nikto nesídli. Samospráve po tejto informácii Slovenský vodohospodársky podnik v novembri 2024 neoficiálne odporučil: „Ak nie je známy vlastník, tak odporúčam miestnemu príslušnému úradu predmetnú lávku úplne uzavrieť z bezpečnostných dôvodov.“

„Mestská časť napriek tomu, že nie je vlastníkom ani správcom predmetnej pontónovej lávky v minulosti vykonala drobné úpravy ako je výmena zlomených dosiek a pod. Na základe dostupných informácií bola v roku 2011 pôvodná pontónová lávka nahradená novou pontónovou lávkou bez povolenia SVP a bez vysporiadania majetkovoprávnych vzťahov.“ Petržalská samospráva chce aktuálne lávku odstrániť a postaviť na jej miesto novú, ktorá bude vyššie nad hladinou vody a nebude zasahovať do vodného koryta. „Preto v súčasnosti rokuje o podmienkach resp. limitoch realizácie rekonštrukcie/sanácie pontónovej lávky cez Chorvátske rameno pri Veľkom Draždiaku so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p., ktorý je správca Chorvátskeho ramena, nakoľko na realizáciu rekonštrukcie resp. výstavbu novej lávky je potrebný súhlas správcu Chorvátskeho ramena.“ 

Zabudnutá štúdia aj jej odporúčania

Témou lávok sa pritom zaoberala urbanistická štúdia „Riešenie centrálnej rozvojovej osi Petržalka“, ktorá navrhovala až 13 nových peších lávok, aby sa vytvorili prepojenia cez kanál. Je to už vyše šesť rokov, čo bola vo februári 2019 spomínaná štúdia verejne prerokovávaná. Výsledkom bolo päť petícií a vyše 3500 podnetov či námietok. Až v máji 2023 verejnosť spoznala finálnu verziu po zapracovaní pripomienok. Hoci návrh štúdie výrazne znižoval zastavanosť územia, ktorá je v území aktuálne možná, a finálna verzia ju ešte viac zredukovala, obyvatelia neboli spokojní. S čím musia napriek tomu v najbližších rokoch rátať, je výstavba SOHO a dokončenie upraveného projektu DOMINO na Lúkach na súkromných pozemkoch. Na mestských pozemkoch sa zatiaľ stavať nebude, napriek tomu, že sa zástupcovia mesta na verejných diskusiách viackrát vyjadrili, že okolie zastávok je určené na urbanizáciu, popri občianskej vybavenosti musí byť aj bytová výstavba, aby boli oblasti živé a tvorili nové pracovné príležitosti, zisk aj dane, ktoré sa dajú použiť pri údržbe územia a zelene.

Bratislava sa v súčasnosti riadi územným plánom z roku 2007, výnimkou sú zmeny a doplnky. Aktuálne sa vyhodnocujú pripomienky k návrhu zmien a doplnkov územného plánu ZaD 14 (balík zmien v prospech nájomného bývania). „Po kladnom ukončení posudzovania bude návrh predložený na rokovanie mestského zastupiteľstva. Je predpoklad, že sa tak stane vo štvrtom štvrťroku tohto roka a v prípade jeho schválenia by tak účinnosť mohla nastať v roku 2026,“ informoval nás hovorca magistrátu Peter Bubla.

Urbanistická štúdia „Riešenie centrálnej rozvojovej osi Petržalka“ tiež navrhuje zmeny územného plánu mesta a predstavuje podklad pre podrobnejšie územné plány zón. Kedy sa dostane na rad? „Možným zapracovaním výstupov urbanistickej štúdie „Riešenie centrálnej rozvojovej osi Petržalka“ do územného plánu mesta (ÚPN) formou jeho zmien a doplnkov sa v súčasnosti zaoberá spracovateľ ÚPN/Metropolitného územného plánu (MÚP) - Sekcia územného plánovania MIB a vyhodnocujú sa možnosti ako kapacitné tak aj časové, práve v súvislosti s rozbiehajúcimi sa prácami na novom MÚP. Z predmetnej štúdie sa vyhodnocujú dopady na zmenu funkčného využitia, regulácie a tiež dopravná obsluha územia. Z časového hľadiska je naozaj možné, že sa predmetná urbanistická štúdia stane až podkladom pre nový MÚP,“ uviedol Peter Bubla. Podľa nového zákona o územnom plánovaní je potrebné schváliť nový MÚP mesta do roku 2032.

Vyzerá to tak, že mesto sa so zapracovaním štúdie do územného plánu neponáhľa. Ani jej odporúčania – napríklad nutnosť lávok alebo jedinečné električkové zastávky, ktoré by boli orientačnými bodmi – nepovažuje za relevantné.

Inak je to v prípade zelene. Popri Chorvátskom ramene navrhla štúdia park s udržiavanou mestskou zeleňou a mesto doteraz spolu s náhradnou a doplnkovou výsadbou vysadilo 1493 ks stromov a 21 516 ks krov. Do konca mimovegetačného obdobia chce vysadiť všetky zvyšné stromy a kríky v počte 784 ks stromov a 18 523 ks krov, informoval nás Peter Bubla. Množstvo stromov a kríkov, ktoré sa sadia, vo vás môže vzbudiť pocit, že v okolí električky sa stavať ani nebude. To je ilúzia. Aj podľa čistopisu štúdie je výstavba naplánovaná napríklad pri zastávke pred Topoľčianskou alebo oproti pred Holíčskou, alebo za Farským kostolom Sv. rodiny kostolom, kde je dnes ešte stavenisko.

Väčšina obyvateľov je nateraz spokojná. Treba už len dúfať, že mesto, ktoré aktuálne nemá ani na lávky cez Chorvátske rameno, bude mať najbližšie roky na údržbu novej petržalskej zelene.

(in)