To tu ešte nebolo! Študenti vymysleli „výchovný“ hip-hopový muzikál pre študentov

Prvú generálku predstavenia Povedz to nahlas!!! (Poškoláci) v DK Lúky v bratislavskej Petržalke videlo v apríli aj 60 žiakov z dvoch petržalských základných škôl. „Po predstavení bežali za hercami, pýtali si podpisy, fotili sa s nimi, pospevovali si a dávali hlášky z predstavenia,“ hovorí s nadšením producent projektu, študent gymnázia, Andy Kummer.

Výchovné-vzdelávacie programy boli kedysi pre študentov povinnou jazdou. Bola to nuda, ktorú nikto ne­vnímal, ich jedinou výhodou bolo, že odpadlo vyučovanie. Z času na čas sa objavovali aj zaujímavejšie projekty. Osobne som videla históriu rockovej hudby, ktorá vyzerala ako vydarený koncert s množstvom zaujímavostí. Andy Kummer mi hovorí, že dnes sa už vo výchovno-vzdelávacích projektoch objavujú aj hrané scénky, často však program skĺzne do teoretického poučovania. Tomu sa chceli so scenáristom a režisérom Patrikom Tomanom vyhnúť, a tak vymysleli pre deti a študentov od 10 do 17 rokov divadelnú hru o piatich študentoch, ktorí zostali za trest po škole. V škole sa sotva poznali, a teraz sú nútení komunikovať a spolupracovať.

Cez ich príbeh, v podstate podprahovo, mladí diváci vnímajú, o čom je empatia a tolerancia a že ich spolužiaci môžu mať aj druhú tvár, ktorú pred svetom ukrývajú. Čo robí tento projekt výnimočný, je hudba a texty Daniela Murgaša. Tvorcovia vsadili na hip-hop a rap, chytľavé texty s hudbou, ktorá mladých baví, a tak zmenili nezáživný výchovno-vzdelávací program na detský zážitok. A školy reflektujú. Študentské predstavenie má v máji v DK Lúky istých päť predstavení. Od septembra by ich podľa Andyho Kummera malo byť mesačne ešte viac.

Kasting a dve alternácie

Predstavenie vzniklo na motívy dnes už kultového filmu The Breakfast club o skupine poškolákov. „Každé dieťa sa nájde v jednej z piatich postáv, dokáže sa s ňou stotožniť, a o to nám šlo - motivovať ich k zamysleniu cez príbeh,“ tvrdí Andy Kummer, ktorý sa síce venuje umeniu už niekoľko rokov, ale toto predstavenie je jeho prvá autorská produkcia. „Ukazujeme, aké dôležité je vnútorný problém zdieľať a že sa veľmi ťažko bojuje s problémami, keď je človek sám.“

Projekt vymysleli a hrajú čisto stredoškoláci, - výnimkou je len psychologička, s ktorou preberali scenár -, a poňali ho nanajvýš profesionálne. Od scény až po kasting. Na prvý v októbri 2024 prišlo 91 záujemcov, 70 dievčat a 20 chlapcov, po šiestich hodinách ich zostalo 25, na druhom kastingu z nich vybrali dve finálne alternácie.

Študentka talianskeho bilingválneho gymnázia Johana Hičárová hrá školskú krásku Emu, študentka SOŠ masmediálnych a informačných štúdií Paula Stankayová vyhlásenú „bifľošku“ Mirku. Obe sú členkami Divadla Ludus, ale v takomto veľkom predstavení ešte nehrali. Pýtam sa ich, či pred kastingom vedeli, že v hre treba rapovať. „Nevedela som, ale je to najpočúvanejší žáner medzi mladými a dá sa naučiť,“ hovorí Johana. Paula sa, naopak, rapu venuje.

Pesničky, ktoré aj v ich podaní zaznejú, sú ten najväčší bonus predstavenia. Na jeho konci dokonca opakujúci sa refrén spievalo s hercami aj publikum. „Sú tak ľahko zapamätateľné, že my vieme naspamäť aj texty kolegov, nielen vlastné,“ tvrdia herečky s úsmevom.

Hudba ako magnet

O hudbu aj texty piesní v predstavení sa postaral študent petržalského gymnázia na Einsteinovej Daniel Murgaš. Už ako študent má vlastné hudobné štúdio, v ktorom produkuje a „vyrába“ vlastnú hudbu, pričom experimentuje s rôznymi žánrami, od house až po džez. Písať texty pre mainstream a pre divadlo je však rozdiel. Pesničky v predstavení nemohli mať tri minúty, ale maximálne minútu a pol, museli obsiahnuť nejakú myšlienku, byť chytľavé, ale zároveň poučné. „Bola to výzva, ale okolo seba mám dosť inšpirácie,“ hovorí Daniel, ktorý si pochvaľuje aj spoluprácu s ich talentovaným zvukárom Martinom, ktorý má ešte len 12 rokov!
Školy, ktoré by chceli svo­jim žiakom dopriať predstavenie Povedz to nahlas!!!, môžu prostredníctvom mejlu andykummer.divadlo@gmail.com požiadať o ponuku, ukážky aj fotky z predstavenia.

(in)
Foto: in, archív D. M.