Krásne: Pani Zlatica sa krásne stará o predzáhradku na Hrobákovej, pracuje na nej i tri hodiny denne
Zdroj: (in)
Pani Zlatica Ščevlíková sa celé hodiny stará o predzáhradku na Hrobákovej.„Hrobákova je najlepšia ulica a aj jedna z najkrajších,“ presviedča ma Zlatica Ščevlíková, ktorá sa stará o predzáhradku pri dome číslo 9 na spomínanej ulici v bratislavskej Petržalke. Energická dôchodkyňa v nej pracuje niekedy aj tri hodiny denne. Neverili by ste, že už má 75 rokov a teší sa na pravnučku.
„Ja som panelákové dieťa a aj tu bývam už tridsať rokov,“ hovorí a priznáva, že je záhradkárka-amatérka. V dvoch častiach predzáhradky predelenej chodníkom mi s pýchou ukazuje nechtíky, nezábudky, nevädze, tulipány, skalné ruže, narcisy, ozdobné jahody či sirôtky... Na názvy mnohých rastlín si ani nevie spomenúť, ale pozrie na ne a presne mi povie, aké budú mať kvety. Jej záhradka bude meniť farby až do neskorej jesene.
„Napĺňa ma šťastím a teším sa z pochvaly. Viete, aký je to pocit? Na nezaplatenie,“ usmeje sa a hovorí, ako sa aj neznámi ľudia fotia pri ich magnólii. Okolo prechádzajú susedia, každý ju pozdraví, niekto prehodí aj pár slov, poďakuje za jej prácu, občas jej prinesú na zasadenie nový kvet, občas si niekto príde vziať mätu na čaj. „Ja som dokonca naučila zdraviť aj mladých,“ pochváli sa pani Zlatica. „Vždy som sa im prihovorila a keď dnes idú okolo, nielen pozdravia, ale aj poobdivujú."
Magnólia je jednou z prvých jarných krások predzáhradky na Hrobákovej, postupne ju vystriedajú ďalšie.
Na nedostatok sociálnych kontaktov sa táto priateľská seniorka nesťažuje. Obzerá „konkurenčné“ predzáhradky a keď sa jej niečo zapáči, zoznámi sa so susedmi a navzájom si vymenia rastliny. Sú vraj prajnou komunitou, ktorá sa navzájom aj inšpiruje a motivuje. „Neraz sa pozriem cez okno, a keď vidím, že susedka už trhá burinu, tak idem aj ja,“ tvrdí. Hovorím jej, že záhradka ju udržuje v kondícii. „Aj tá susedka,“ zasmeje sa.
Volali ju rýchlobežka
Pani Zlatica sa predzáhradke pred svojím domom začala venovať pred šiestimi rokmi, keď jej predchodkyňa už nevládala. Niektoré kvety má od mestskej časti, mnohé si však kupuje. „Odfotím si u ´konkurencie´, čo sa mi páči, a potom to hľadám v záhradníctve,“ hovorí a dodáva, že rukavice má od správcu, ktorý jej aj pomáha s náročnejšími činnosťami. Iný sused sa zas ponúkol, že jej uľahčí polievanie. A občas vraj príde aj 31-ročný vnuk. „Ale pozrite, tento chodníček z dlaždíc na mieste, kde bola vychodená skratka, som urobila sama. Aj tieto kamene, ktoré oddeľujú predzáhradku od trávnika, som si nanosila. Naložila som ich do nákupnej tašky na kolieskach a odviezla sem. Až som ju, napokon, zlomila.“
FOTOGALÉRIA:
Tvrdí, že sa snažila pribrať do tímu aj susedky z domu, ale rovesníčky z paneláku už nevládzu. Pýtam sa na tajomstvo jej energie, ktorá z nej priam srší. Je nezastaviteľná, a nielen v rozprávaní. „Ja som znamenie panny, teda mám vrtuľu v zadku. Robila som v supermarkete za pultom, v tej dobe ešte jedinom. Rad ´do nevidím´ a ja som makala. Volali ma rýchlobežka,“ hovorí a ja reagujem, že jej to zjavne zostalo. Smejeme sa. Vysvetľuje mi, že sa už síce nemôže predkláňať, ale kolená má v pohode, a tak si kľakne a trhá burinu. „A keď si potrebujem oddýchnuť, tak si sadnem na kameň a kochám sa. Po strome vidím behať aj veveričky... Tu sa neskutočne dobre býva. Pokoj, milí ľudia... Hrobákova je najlepšia ulica.“
(in)