Obyvatelia sa pustili svojpomocne do boja proti potkanom. Maximálne hlodavcom na deň iba zhoršia náladu, upozorňuje deratizér

Prišla jar, potkany opäť vídame po nociach a ľudia opäť pchajú do ich dier rozdrvené sklo, ostré pletivo, suť, kamene či mačacie exkrementy. „Tí najviac zúfalí upchávajú diery konárikmi,“ napísala nám do redakcie obyvateľka z lokality Dvory v bratislavskej Petržalke.

Azda najrozrytejší trávnik na Dvoroch je pred domom na Farského, tam, kde sú predzáhradky a tri kanály, v ktorých sa potkanie rodiny môžu družiť. Pri ukážkovej, už doslova jame, je plienka pre dospelých. Vraj ňou bola pred pár dňami upchatá. Či si niekto myslel, že ňou vypudí potkanov, nevedno.

Pani Hana má okolie pochodené, tvrdí, že vo vnútroblokoch potkanie diery nenájdete, lebo tam nie sú kanály. „Na Mánesovom námestí potkany neboli, ale teraz už diery pri prístupovej rampe na terasu evidujú. Nejaký dobrák tam minule nechal pohodený aj svoj bioodpad, asi sa mu nechcelo ísť až ku kontajnerom, tak im doprial švédske stoly. A pritom podľa výstražných tabuliek sa dom snaží situáciu riešiť,“ hovorí a ukazuje mi úzky prechod a čerstvé diery.

​Potkanie diery na Mánesovom námestí.

Časť Pifflovej nemá predzáhradky spojené s domom, z druhej strany majú chodník. Tam potkanie diery nevidíte. V druhej časti Pifflovej s predzáhradkami ich už však nájdete. Čím to je? „To, že sa potkany držia v predzáhradkách nemá súvis s tým, že sa snažia dostať do domov,“ vysvetľuje Marko Budinský z firmy iDeratizácia. „Potkan sa zdržuje čo najbližšie k zdroju vody, potravy a tepla. Taktiež sa často držia pri kanalizácii alebo kontajnerových stojiskách. Potkany si robia nory, takže preferujú pôdu a menej rušné prostredie. Prieskumníci sa vedia dostať do domov, ale skôr hľadajú potravu alebo boli vyrušené v ich bezpečnom prostredí. Napríklad, keď sa robia výkopové práce, v ten moment mávame v okolitých domoch výjazdy, na odchyt potkana z interiéru.“

​Ľudia proti potkanom bojujú upchávaním dier.

Jar a jeseň sú rizikové obdobia na výskyt hlodavcov aj v interiéroch, a to je dôvod prečo sa v tomto období vykonáva preventívna deratizácia. „Na jar sa taktiež zrýchľuje ich rozmnožovací cyklus a mladé jedince opúšťajú svoje úkryty, aby si našli nové teritóriá.“
A do boja proti nim nastupujú laickí bojovníci. „Poznáme prípady, kedy správcovia bytových domov primiešavali do betónu rozomleté sklo a touto zmesou diery zaliali, aby zamedzili potkanom vstup do bytového domu,“ napísala nám hovorkyňa Petržalky Mária Halašková.„Alebo, že do dier obyvatelia sypali mačacie exkrementy a omočený piesok od domácich mačiek. Účinnosť takýchto riešení však nie je overená, ani spoľahlivá. Rovnako tak situáciu neriešia kamene nastrkané v dierach – potkany nemajú problém vyhrabať väčšiu dieru okolo kameňov alebo vytvoriť novú dieru o niečo ďalej. Pri takýchto svojpomocných neodborných zásahoch môže prísť aj k napadnutiu človeka potkanom. Preto vôbec neodporúčame takto postupovať. V prípade, že sa nachádzajú aktívne diery s potkanmi na verejnom priestranstve, najúčinnejším krokom je kontaktovať mestskú časť, ktorá sa na daný problém pozrie a nájde vhodné riešenie nepríjemnej situácie.“

Chováme si ich sami

Mestská časť aj tento rok vykonala celoplošnú jarnú deratizáciu verejných priestranstiev v termíne od 7. 4. 2025 do 11. 4. 2025. „Deratizačný technik vykonáva počas celoplošnej deratizácie obhliadku verejného priestranstva – na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve/správe mestskej časti a taktiež na pozemkoch, na ktorých má mestská časť Bratislava-Petržalka zverenú zeleň. Do aktívnych dier sú vložené deratizačné návnady (deratizačné bloky), ktoré sú zatláčané hlboko do dier, aby sa zamedzilo voľnej prístupnosti, napr. detí či psov k daným návnadám,“ vysvetľuje hovorkyňa a dodáva, že mimo termínu celoplošnej deratizácie mestská časť taktiež vykonáva deratizácie na základe podnetov, doručených od obyvateľov.

​Deratizácia na Mánesovom námestí.

V minulom roku evidoval petržalský úrad najviac problémov v lokalite Lúky – konkrétne napr. na Vyšehradskej ulici alebo Budatínskej ulici, v lokalite Dvory na Ševčenkovej ulici a Úderníckej ulici, v lokalite Háje na Šustekovej ulici. „Ako dôvod zvýšeného výskytu potkanov najčastejšie evidujeme nedodržiavanie čistoty a poriadku okolo kontajnerových stojísk bytových domov, poškodených kanalizačných prípojok a okapových chodníkov bytových domov, nesprávne uskladňovanie zbytkov potravy, napr. v reštauračných prevádzkach a taktiež aj odhadzovanie odpadu mimo kontajnerových nádob, napr. v prípade, že občania kŕmia voľne žijúce zvieratá nevhodnou potravou/zvyškami – suché pečivo, kosti z kuraťa,“ dodáva hovorkyňa.

Ľudia si teda často pri domoch potkanov sami chovajú. „Aj splachovanie jedla do toalety priamo ovplyvňuje populáciu potkanov v kanalizácii pod bytovým domom. Je to jeden z faktorov, prečo sa držia v kanalizácii. Majú tam zdroj potravy, vody a tepla, a to sú ideálne podmienky na množenie,“ hovorí Marko Budinský.

​Potkania diera na Farského.

Čo robiť?

Niektorí obyvatelia veria, že problém dokážu vyriešiť svojpomocne, voľnopredajnými produktmi. Keď je však problém pred domami, tieto prostriedky už nezaberú. Iní sa domnievajú, žeby im pomohli akési podzemné betónové zábrany okolo domu. „Bariéra proti podhrabaniu? Čiastočne áno, ale museli by byť osadené hlboko v zemi, pretože potkany sa vedia bez problémov podhrabať pod betónový plot, chodník....,“ tvrdí deratizér. „Ale ak sa už potkany v okolí vyskytujú, jediné funkčné riešenie je profesionálna represívna deratizácia.“
Čo teda poradiť obyvateľom? Mestská časť pomôže, ak sú nespevnené verejné priestranstvá v jej správe. Týka sa to aj predzáhradiek. Pýtajte sa, či sa to týka aj tých vašich. Ak nie, investujte do represívnej deratizácie. Na rozdiel od preventívnej, pri ktorej sa boxy s jedlom uložia jednorazovo, pri represívnej chodia deratizéri situáciu sedem až desať dní denne monitorovať, na základe množstva zjedenej potravy vedia odhadnúť, koľko jedincov je v ohnisku a tomu prispôsobiť zásah.

(in)