Ťažký život v uliciach: Ani by vám nenapadlo, že máte pred sebou človeka bez domova

„Kde dnes budete spať?“ pýtam sa pána Ľubomíra (60), ktorého stretávam v petržalskej výdajni teplej stravy na Haanovej. „V rýchliku Poľana,“ konštatuje stoicky. Keby si k vám prisadol, vo sne by vám nenapadlo, že je človekom bez domova. Bežne slušne oblečený, čistý, dá sa s ním pozhovárať. Sociálni pracovníci z neziskovej organizácie Doma u Kapucínov mi tvrdia, že práve takíto ľudia bez domova tvoria väčšinu komunity.

Ak neveríte, navštívte hocijaký pondelok v mesiaci petržalskú výdajňu v kotolni na Haanovej. Ja prichádzam po šiestej večer a vidím hlúčky ľudí, z mnohých práve nekričí „nemám domov“. Do 19:00 h sa tu podáva fazuľová polievka, káva, čaj a jogurty a sladké pečivo na cestu. „Na rozdiel od iných výdajní sa tu dá pri jedle sedieť, čo je super,“ hovorí mi Ľubor. A hoci prvý raz po Petržalke blúdil, kým výdajňu ukrytú v lesíku pri kaplnke našiel, je rád, že bol úspešný. „Výborne varia a ja to viem posúdiť, bol som kuchár.“

Vedľa sedí Paula (33). Je tu po prvý raz. Naje sa a podobne ako väčšina ostatných sa ponáhľa preč. Kam? „Do ´depolu´prespať,“ hovorí a má na mysli Útulok sv. Vincenta de Paul, jedinú oficiálnu funkčnú nocľaháreň pre ľudí bez domova v Bratislave. Jej kapacita je maximálne 200 miest, ľudí bez domova v meste niekoľko tisíc. Ak chcete miesto, na ktoré ste zvyknutí, musíte byť rýchli.

Domov v igelitke

Dnes je tu asi 50 ľudí. To sú tí komunikatívnejší, ktorí sa nestránia spoločnosti. Majú zmapované, kde a kedy sa môžu najesť, osprchovať, prezliecť. Paula mi to už na odchode zrekapituluje strašnou rýchlosťou - V utorok a vo štvrtok výdajňa stravy pod mostom Lanfranconi, na Nobelku dáva Komunita svätého Egídia obložené chleby, v stredu je Vagus, do Prezidentského paláca idú na instantnú polievku aj pre oblečenie, to dostanú aj v Domove sv. Jána z Boha na Hattalovej, kde sa dá aj osprchovať.

​Vo výdajni na Haanovej sa môžu ľudia najesť teplej stravy, ktorá je naozaj chutná.

Hovorí to takým bežným tónom, ako keď vy niekomu rozprávate, ako ste prežili víkend. Žiadna stopa sebaľútosti a ja na okamih cítim akúsi vnútornú úľavu, že od hladu títo ľudia neumrú a aj oblečenia majú k dispozícii dostatok. Lenže vzápätí mi dôjde, že svoj domov majú v igelitke, osprchovať sa môžu len v jednom z dvoch denných centier alebo cez víkend u Sestier Matky Terezy a nocľah... ten základ, od ktorého sa všetko odvíja, nie je nikdy istý. Úľava zmizne.

Prvá z mestských častí

Petržalka výdajňou na Haanovej vykryla v živote ľudí bez domova v Bratislave hluchý deň. „V pondelok sa nemali kde prestravovať, tak sme sa rozhodli zaplátať dieru,“ hovorí vedúci oddelenia sociálnych vecí Petržalky Ján Korec. Petržalka poskytuje túto službu spoločne s neziskovou organizáciou Doma u Kapucínov ako vôbec prvá z bratislavských mestských častí. Možno bude pre ostatné inšpiráciou. Okrem toho ponúka teplé nápoje na bočnej terase Domu kultúry Zrkadlový háj každý utorok od 10.00 do 11.30h, čo využíva najmä komunita z okolitých ulíc. „Ľudia bez domova zo zadnej časti Petržalky zas môžu prísť na kávu či čaj každý štvrtok od 9.30 h do 11:00 h do technickej budovy neďaleko zastávky MHD Vyšehradská.“ Možno sem časom zavítajú aj tí, ktorí žijú v tejto lokalite celkom izolovane.

​Výdajňa je ukrytá v kotolni neďaleko kaplnky v starohájskom lesíku.

Ján Korec tvrdí, že v Petržalke sú v kontakte s asi 190 ľuďmi bez domova (ich celkový počet je však vyšší, presne to ukážu až výsledky sčítania. pozn. red.). V rámci street worku chodia pracovníci jeho oddelenia po sídlisku a snažia sa všetkých spoznať, a to aj po mene.

Pomáhajú im s úradmi, dokladmi, zohnať prácu, sú k dispozícii aj v pondelky vo výdajni. Nielen pre ľudí prespávajúcich na ulici. Ján Korec hovorí, že v Petržalke sa prehlbuje aj bytová chudoba – ľudia zaplatia nájomné, ale na jedlo im už nezostáva. Výdajni sa napriek tomu skôr vyhýbajú. Prečo? Nie každý sa chce identifikovať ako človek bez domova.

Ohrození stratou bývania

Foriem bezdomovectva je viac. Jednou nohou na ulici sú aj stovky ľudí žijúcich v komerčných ubytovniach. Práve im sa venujú sociálni pracovníci z neziskovej organizácie Doma u Kapucínov – František Smolík, Barbora Ďuricová a Kristína Simonová. Petržalská výdajňa, ktorú spoločne so samosprávou prevádzkujú, je len ich vedľajšia aktivita. Tou hlavnou je snaha, aby ľudia z ubytovní dokázali dôstojnejšie fungovať. Aby sa na ulicu nikdy nedostali, pretože návrat z nej je ešte ťažší.

​Jedlo je tu chutné aj podľa Ľubora, ktorý bol kuchárom.

„Jedlo pre petržalskú výdajňu varíme spoločne s obyvateľkami sociálnych bytov alebo ubytovní. Sociálne slabší si tak pomáhajú navzájom,“ hovorí František Smolík. Náklady na suroviny znáša Petržalka, oni prispievajú zo svojej zbierky trvanlivých potravín. Ich projekt Stolček prestri už deväť rokov poskytuje každý mesiac potravinové balíčky pre ľudí v hmotnej núdzi.

​Výdajňa na Haanovej.

Zameriavajú sa na oblasť Starej Vajnorskej. Práve tam je veľa ubytovní a v nej ľudí, ktorým sa môže kedykoľvek stať, že ďalší mesiac už ubytovanie mať nebudú. Pretože o ubytovňu sa dá veľmi ľahko prísť. Dopyt je veľký, majitelia si môžu vyberať, rovnako ako pýtať 300-500 eur za malú izbu s kuchynkou. V takej neraz žije mnohopočetná rodina bez šance na vlastné bývanie. „Máme pána, ktorý pravidelne chodí do roboty, vedel by si zaplatiť podnájom, ale nikto mu ho neprenajme,“ konštatuje František Smolík. Jeho kolegyňa Barbora Ďuricová dodáva, že títo ľudia potrebujú neraz riešiť osobný bankrot, zamestnanie, naučiť sa finančné plánovanie, tí šťastnejší sa možno raz dostanú k vzácnemu magistrátnemu bývaniu. Aj takým však treba pomôcť v podstate nanovo vybudovať život, keďže ich jedinou komunitou boli dlhé roky zväčša len ľudia jednou alebo oboma nohami na ulici.
(in)