Hrozný pohľad: Petržalka bola v roku 1945 eldorádom násilia

Po tom, ako do platnosti vstúpili Benešove dekréty o odsune Maďarov a Nemcov z republiky, vznikol v Petržalke tábor pre Nemcov. Maďarov umiestnili do opustených domov, ale museli sa pravidelne hlásiť na veliteľstve.

„Po Viedenskej ceste celé dni tiahli skupinky ľudí, obyčajne starších, ktorí museli opustiť svoje domovy,“ píše Ján Čomaj v knihe Petržalka – Engerau – Legetfau. Na káričkách, vo vyradených detských kočíkoch, v ruksakoch a jutových vreciach niesli celý svoj majetoček, ktorý im do nového domova dovolili úrady preniesť. Bol to hrozný pohľad. Mnohí nešťastníci sa ledva vliekli pod nákladom batožiny a osudu. Po oboch stranách cesty odpočívali tí, čo išli smerom do Rakúska a Nemecka z iných končín Slovenska a sotva vládali prekonať posledné kilometre svojho strastiplného putovania. A to vraj nemalo byť všetko.

Keď sa hovorí o vojnových masakroch v Petržalke, spomína Jaroslav Guštafik v knihe Spomienky Staropetržalčana deportáciu vyše 800 maďarských Židov zo septembra 1944. „V Petržalke ich Nemci nasadili na budovanie obranných valov pred blížiacim sa frontom. Fašistické orgány zaobchádzali s deportovanými Židmi nanajvýš kruto. Umiestnili ich v prísne strážených provizórnych objektoch - v sedliackych stodolách, v pivniciach a na povalách. Následkom úplnej podvýživy, fyzickej vyčerpanosti a za neobyčajne krutej zimy na prelome rokov 1944-1945, zomierali denne po desiatkach. Koncom marca roku 1945 boli okupačné vojská donútené narýchlo opúšťať naše územie. Osobitné komando, strážiace týchto židovských občanov, sa dva, tri dni pred oslobodením Petržalky dopustilo na nich zverskej masakry, ktorú prežili iba traja.“

V roku 2020 však vznikol maďarský dokument Genocída v Petržalke, ktorý odvysielala aj maďarská štátna televízia. Hovorí o masových popravách civilistov v tábore, ktorý v Petržalke fungoval po vojne, od jari 1945 do roku 1947.
V dokumente sa spomína Přerovská tragédia, masaker, ktorý sa odohral v noci z 18. na 19. júna 1945 na Švedskom vale. Wikipédia informuje, že príslušníci 17. pešieho pluku z Petržalky, ktorí sa vracali z vojenskej prehliadky na Václavskom námestí, vtedy postrieľali 265 obyvateľov Dobšinej, Kežmarku, Gelnice, Mlynice a Janovej Lehoty pri Žiari nad Hronom. Išlo o nemeckých a maďarských repatriantov, ktorí sa vracali železničným transportom späť na Slovensko z okolia Šluknova, kam ich v druhej polovici roku 1944 násilne evakuovala ustupujúca nemecká armáda. Práve príslušníci 17. pešieho pluku dostali na starosť stráženie nemeckého tábora a Maďarov v Petržalke.

Dokument prezentuje názor, že aj po skončení 2. svetovej vojny, teda už v čase mieru, títo vojaci zmasakrovali stovky civilistov a ich telá sú dodnes ukryté v masových hroboch. Opiera sa o vtedajšie vyšetrovanie nezvestného Ervína Bacúšana z roku 1947. Pri hľadaní jeho tela, narazili vyšetrovatelia na masový hrob. Tých malo byť viac, niektoré sa podľa aktérov snímky môžu nachádzať v blízkosti vojenských bunkrov, aj pod krajnými domami nového sídliska. Dokument Slovensku vyčíta, že nepodniklo žiadne kroky na nájdenie a vykopanie týchto masových hrobov.
Obsiahle sa tejto téme venoval portál aktuality.sk v novembri 2020. Respondovaní historici nepopierajú, že sa v roku 1947 počas exhumácie pozostatkov zavraždeného Ervína Bacúšana našli aj pozostatky ďalších ľudí. Masové vyvražďovanie Maďarov však vylučujú.

Stanovisko k dokumentu sa objavilo aj na facebookovej stránke Múzea petržalského opevnenia v júni 2021. „Film Genocída v Petržalke o udalostiach v roku 1945 získal minulý týždeň prvú cenu v kategórii krátkych dokumentov na podujatí „Maďarský filmový festival“. V skutočnosti obsahuje obrazové podvrhy z masakrov a táborov na viacerých miestach Európy a hrané scény z príbehov, ktoré sa nikdy nestali. Veľká časť filmu je venovaná masakru pri Přerove (ale názov filmu o tom nehovorí). Z umeleckého hľadiska je film spracovaný excelentne, takže je veľmi pôsobivý. Jeden z aktérov filmu sa odvoláva aj na svedectvo našich kolegov a dobrých priateľov z bunkru B-S 6, ktoré ale nikdy nevyslovili.

Pravdou však je, že Petržalka bola v roku 1945 naozaj „eldorádom“ násilia. Nič však nenasvedčuje tomu, že tu zahynuli násilnou smrťou stovky ba tisícky Maďarov a sú tu stále pod zemou, dokonca pod panelákmi.“

Historik Jerguš Sivoš však pre aktuality.sk pripustil, že sa povojnovým udalostiam v Petržalke doposiaľ nevenovala dostatočná pozornosť

(pn)