Čo dokáže vrátiť život na terasy? Navštívili sme prevádzky, ktoré prežívajú aj v konkurencii supermarketov
Zdroj: Martin Kleibl
Terasa na Tupolevovej 1-7 je slnečná, v dobrej lokalite, v tesnej blízkosti skateparku, bowlingového centra a petržalskej plavárne. Aj ona má však problém, - podobne ako mnoho iných terás v Petržalke, - obsadiť viaceré dlhodobo neprenajaté priestory. Toto je príbeh jednej terasy, ktorý možno načrtne odpoveď na otázku, či sa na ne môže niekedy vrátiť život.
Na terase na Tupolevovej žije pár prevádzok už celé roky. Vyspovedali sme ich majiteľov, ktorí zaspomínali aj na to, aké to tu bolo kedysi, čo a kedy položilo obchody na terasách, ako sa darí fungovať im, a tiež komu by sa v prázdnych petržalských priestoroch na terasách mohlo dariť.
Poďme skraja. Nováčikom medzi prevádzkami na terase je „Petržka bez odpadu“, bezobalový obchodík, kde nájdete potraviny na váhu aj čapovanú drogériu a kozmetiku. Deti si sem chodia pre sušené ovocie a niektoré z nich trefne konštatujú, že to je ako v Montessori, môžu si samé nabrať.
Bezobalová predajňa je na terase nováčikom.
Petržalčanka Dáša Jelínková, obchod otvorila v októbri minulého roka. Mama troch detí, ktorá dlhé roky pracovala pre medzinárodnú korporáciu, vraj pozerala na tento priestor z okna svojho bytu roky. „Chodila som bezobalovo nakupovať do mesta. Stále som čakala, že v mojom okolí niekto niečo podobné otvorí. Až som si napokon povedala, načo čakám, urobím to sama,“ spomína. Vybavovanie na Stavebnom bytovom družstve Bratislava I, ktoré priestory prenajíma, trvalo desať mesiacov. „Stále mi opakovali, aby som bola trpezlivá,“ hovorí a mňa napadne, že toto môže byť prvá vec, ktorá odrádza potenciálnych záujemcov o priestory.
Pani Dáša vo svojej predajni.
Dáša Jelínková vymenila dvere, vymaľovala a zriadila v obchode výdajné miesto Packety. Byť konkurenciou Pošty je evidentne dobrý spôsob, ako dať o sebe vedieť potenciálnym zákazníkom. „Ľudia prídu pre zásielku, spoznajú obchod a často si na otestovanie aj niečo kúpia. A viacerí sa vracajú. Dokonca aj takí, ktorí doteraz tento spôsob nakupovania nepoznali. Nedávno mi dokonca jeden pán dôchodca priniesol kvety so slovami, ďakujem, že ste to tu otvorili.“ Do obchodu vchádza zákazník a Dáša Jelínková sa pýta: „Ideme čapovať?“
Mnohí si prídu po zásielku a vďaka tomu spoznajú predajňu, do ktorej sa vrátia.
Čapuje sa aj o kúsok ďalej, v Caffé Paris. Upútajú nás poháre hokejbalového tímu, ktorý už neexistuje, biliardový stôl a veľké foto Eiffelovky na stene uprostred Petržalky. „Sme tu už 23 rokov,“ hovorí nám priateľský, hoci málovravný majiteľ.
Priazni ľudí sa teší aj Caffé Paris.
Dvojica sediaca pri bare je zhovorčivejšia. Tvrdí, že „tu je to o štamgastoch“. Obaja priznávajú, že hoci sa už presťahovali inde, do Caffé Paris sa pravidelne vracajú. „Keď som sa sem kedysi sťahoval, bola terasa plná, bolo tu hračkárstvo, večierka, zelovoc, aj predajňa najrozmerných šiat, tuším. Všetky priestory boli obsadené. Potom otvorili neďaleký hypermarket a bol koniec,“ zhrnie pán históriu do dvoch viet.
Café Paris, tomuto podniku sa darí prežiť i v konkurencii.
Sťažuje sa na stav terasy. Jeho známy na vozíku sa vraj dostane k bráne len po jednej rampe, aj tú zrekonštruovalo blízke bowlingové centrum. „Kedysi to tu bolo živšie, ale dnes je piatok, je pekne, uvidíte, koľko tu bude večer sedieť ľudí. Lepšie na terase, ako doma,“ dodáva. Ľudia sa chcú stretávať a podniky ako táto kaviareň a na opačnom konci terasy reštaurácia Flip sú zjavne jedna z možností, kde to ide. Aj preto sa im na terasách darí.
Na druhej strane terasy je reštaurácia Flip.
V reštaurácii spomína známa barmanky na niekdajšiu predajňu potravín. „Bola dobrá, lenže napokon si tam miestni chodili ráno nakupovať už len rožky, takže neprežili,“ hovorí a ukazuje na ďalšiu známu, ktorá hľadá priestor pre svoj salón. „Vyhovuje mi táto lokalita. Problém priestorov na Tupolevovej však je, že sú veľké. Jeden má 186 m2, druhý je o niečo menší. Mne by stačilo 30, maximálne 60 m2,“ vysvetľuje a spomenie aj nájomné, 12-tisíc ročne za väčší priestor alebo 10-tisíc za menší, by nedokázala zaplatiť.
Reštaurácia Flip je na tejto terase už dlhé roky.
V reštaurácii Flip nás upútal interiér.
Kaderníctva a kozmetické salóny sú ďalšími prevádzkami, ktorým sa na terase darí. Majú totiž svoju klientelu, ktorá za nimi cielene príde. Nie sú tak odkázané na náhodných okoloidúcich.
Nájomné kontra stav
Podobne je na tom Pavol Žák, ktorý má pod terasou na Tupolevovej už od roku 1992 veľkoobchod s textilom na potlač a reklamu. Jeho klientmi sú najmä reklamné spoločnosti či tie, čo potrebujú pracovné odevy a berú väčšie množstvá tovaru. Vraví však, že susedov, ktorých pozná roky, neodmietne, ani keď prídu pre jedno tričko.
Pod terasou má veľkoobchod s textilom na potlač pán Žák.
Poloha je vraj preňho ideálna. Cez deň, keď pracuje, je Petržalka prázdna, dodávka, ktorá príde pre tovar, ho tu bez problémov naloží. A keď sa Petržalčania vracajú z práce, on už končí. Len terasa je podľa neho v biednom stave.
„Družstvo do jej opravy neinvestovalo nič, ja sám som pred dvoma rokmi vyasfaltoval jej časť, pretože mi do prevádzky zatekalo. Lenže zateká aj ďalej. Stále tu niečo opravujem,“ hovorí a spomína na to, že poznal všetkých obchodníkov, ktorí sa na terase vystriedali. Konštatuje, že ich bolo dosť. „Do roku 2005 to na terase vyzeralo inak. Všetky priestory boli obsadené, potom však prišla doba hypermarketov,“ hovorí a ľúto mu je najmä malých potravín. Bohužiaľ, zjavne na tom nie sme finančne tak dobre, aby sme si mohli dovoliť ten komfort, podporovať lokálny, hoci drahší, obchodík pod svojím domom. Možno keby bola v dome silnejšia komunita... Tá sa však v domoch, kde prevažujú nájomníci, vytvára ťažko.
Pavol Žák sa domnieva, že príčinou neprenajatých priestorov je aj vysoké nájomné.
Zákazníkmi u pána Žáka sú najmä reklamné spoločnosti.
Nájomné bolo aj dôvodom, pre ktorý veľké priestory opustila cukrárenská výrobňa Primissimo. „Keď začala pandémia, snažili sme sa presvedčiť družstvo, aby nám zľavili z nájmu. My sme síce mohli fungovať, ale naši odberatelia boli zatvorení. Družstvo nereflektovalo, my sme museli minimalizovať náklady, a tak sme sa presťahovali do Prievozu, kde sme mali malú výrobňu,“ vysvetlili nám. Dodali, že aj im to bolo ľúto. Petržalka im vyhovovala, priestor prerobili, mali svoje plány. „Chceli sme otvoriť aj terasu, kam by človek mohol prísť na kávu a koláčik...“ Bohužiaľ, prenajímateľ sa nerozhodol správne a odvtedy, a je to už tri roky, má priestory prázdne.
Viacerí priestor opustili, napríklad cukrárenská výrobňa Primissimo.
„Veľký záujem o tieto priestory nie je. Nemyslíme si však, že je to kvôli výške nájomného. Ľudia aj prídu na obhliadku, ale keď vidia veľkosť, odchádzajú. Hľadajú zväčša priestor do 60m2. Na Tupolevovej sú dve podlažia, nedá sa to ani oddeliť,“ informovali nás na sekretariáte Stavebného bytového družstva Bratislava I. Skonštatovali, že podobný problém sa im črtá na Pečnianskej po odchode Pošty. „Zrejme budeme musieť využiť služby realitnej kancelárie...“
Načo nové priestory?
V nedávnej diskusii k budúcej výstavbe v okolí električkovej trate sa ktosi pýtal, načo nám sú v Petržalke ďalšie priestory na občiansku vybavenosť, keď terasy zívajú prázdnotou.
Medzi obchodmi na terasách a v partroch domov je však rozdiel. Stačí sa pozrieť na neďalekú Fedinovu. Okolo jej obchodov prechádzajú aj ľudia, ktorí v dome nebývajú. Takže, aké prevádzky dnes dokážu na terasách prežiť? Také, čo nemajú lacnejšiu alternatívu v neďalekom hypermarkete. Bistrá, kaviarne, reštaurácie, alebo prevádzky so špecifickým sortimentom, ktoré vedome vyhľadajú aj ľudia, ktorí tu nebývajú. Služby, ktorých je čoraz väčší nedostatok. Internetové obchody, sklady, výrobne, ktoré produkty rozvážajú po objednávke. A raz, keď v týchto domoch dokážu susedia vytvoriť komunitu, sa možno vrátia aj klasické malé potraviny.
(in)
Článok vznikol v spolupráci so stránkou kdemaju.sk, ktorá mapuje vyše tisíc prevádzok a služieb v Petržalke.