Zdroj: (in)
„Na tomto strome obrastenom brečtanom majú akoby po poschodiach svoje hniezda drozdy, vrabce a aj chránený holub hrivnák. Volám ho preto vtáčí panelák,“ hovorí s úsmevom Vladimír Lepiš, ktorý pred 15 rokmi začal kultivovať zeleň pred domom na Jiráskovej 8 a 10.
Postupne inšpiroval aj obyvateľov blízkych vchodov a dnes, keď idete okolo Jiráskovej 2 až 10, máte pocit, akoby ste prechádzali okolo kompaktného celku, ktorý má jediného záhradníka. Nie je to tak. Tých, čo sa starajú, je viac, spoločne však minulý rok zvíťazili v ankete o predzáhradku roka v Petržalke. Zaslúžene. Ktokoľvek, kto ide okolo, neodolá nakuknúť poza živý plot. „Viacero okoloidúcich mi už povedalo, že hoci môžu ísť kratšou cestou, radšej idú po našom chodníku a hneď majú krajší deň,“ hovorí Vladimír Lepiš.
Nečudujem sa. V jednej časti obdivujete kvety, v inej krásne upravené kríky, skalky, vtáky tu majú nielen búdky, ale aj malé kúpalisko. „Sledovať ich tu v lete, keď je sucho, je zážitok.“ Ukazuje nám, kde nedávno pokusne zasadil mätu, repík aj papradie, smeje sa na zabudnutých vajíčkach z veľkonočnej výzdoby, ktorú robila jeho manželka a prezrádza, že keď je v zime sneh, nemajú vďaka nej pred domom obyčajného snehuliaka, ale medveďa a vlka. Vladimír Lepiš je zástupcom vlastníkov bytov na Jiráskovej 8 a 10 od roku 1999 a priznáva, že to tu nebolo vždy také idylické.
Odmenou mi je radosť susedov a okoloidúcichm, vraví Vladimír Lepiš.
V roku 2008 prišiel s iniciatívou skrášliť priestor pred domom. „Prečo to nemať pekné, keď sa to dá?“ spýtal sa prosto a susedia sa nadchli. „Od mestskej časti sme si vypýtali sadenice živého plota a začali tvoriť predzáhradku. Živý plot mal pôvodne zabrániť psom vbiehať do priestoru, ktorý sme upravovali a tiež to bola psychologická zábrana, aby nám neznámi neničili kvety,“ spomína. Vtedy ešte netušil, že živý plot prinesie ešte jeden benefit. Dokonale opticky oddelil parkovisko od domu. Akoby sa vzdialilo, neruší vás.
FOTOGALÉRIA:
Kvôli tieňu vyrúbali niekoľko stromov, tie čo zostali, Vladimír Lepiš pravidelne tvaruje. Vysvetľuje mi, že vyrastal na dedine, jeho mama bola nadšená kvetinárka, k takejto práci má blízko, hoci rád sa o ňu aj podelí. „Tri susedky tu majú svoje kvetinové kruhy, kde si sadia svoje rastliny a vieme nájsť priestor aj pre niekoho ďalšieho, kto by sa chcel starať.“
Inšpiroval aj vedľajšie vchody. Tie majú takto nádherne upravenú zeleň.
Živý plot strihá trikrát do roka. „Robota trvá aj dva, tri dni,“ hovorí a pripúšťa, že ho zrejme zníži. „Jednak kvôli ľuďom a aj deťom, pretože pre jeho výšku nevidia dovnútra, jednak kvôli bezpečnosti. Cyklisti, ktorí jazdia po chodníku, hoci by nemali, nestíhajú reagovať, keď spoza plota náhle vybehne dieťa. A detí býva v záhrade veľa. Vladimír Lepiš im dá ovoňať bylinky, dievčatkám neraz dovolí natrhať si kvety, ony mu na oplátku pomáhajú upratovať, keď kosí, orezáva kríky či strihá plot.“ Pochvaľuje si spoluprácu s Oddelením správy verejných priestranstiev mestskej časti. Zbavia ho odpadu a ich vedúci Peter Slovák vraj osobne asistoval aj pri osádzaní lavičiek v ich „borovicovom hájiku“, ktorý majú kúsok od domu. Kedysi sa tu zgrupovali asociáli, dnes slúži seniorom, psičkárom aj mladým, počas pandémie sa tu dokonca konali domové schôdze.
„Chcem, aby tu ľudia boli spokojní, aby boli radi, že žijú v Petržalke. Odmenou mi je radosť susedov aj okoloidúcich. A to stojí za tú námahu,“ dodáva a keď mi ešte ukáže ich zimnú záhradu s gaučom vo vchode, plnú izbových kvetov, mám pocit, že na Jiráskovej je radosť žiť.
Chyba na kráse
„Potkanov sa nevieme zbaviť po celej dĺžke domu,“ hovorí Vladimír Lepiš a ukazuje mi diery, ktoré vyhĺbili v záhrade aj pri kontajnerovom stojisku.
Tvrdí, že už spôsobujú škody aj na autách. Sám si našiel vyhryzené tapacírované časti pod kapotou. „Deratizéri mi nechávajú návnady, sypem ich do dier, ale bez efektu. Z prednej strany od záhradiek sme to prešli kamerou, trhlinu v kanalizácii sme nenašli. Na druhej strane detto. Tam sa nám navyše prepadáva zem a hoci jamu pravidelne zasypávame, neustáva to. Keď som telefonoval na vodárne a kanalizácie s prosbou o pomoc, odmietli ma s tým, že toto je problém majiteľa pozemku.“
„A ešte by sme veľmi chceli bezbariérový vstup z/na parkovisko z chodníka kvôli ľuďom na vozíčku. Keď sme o to v roku 2007 žiadali, mestská časť nás odmietla,“ hovorí mi a ja reagujem, že odvtedy sa veľa zmenilo. Treba napísať na podnety@petrzalka.sk, toto je v moci miestneho úradu vyriešiť rýchlo. Horšie to bude s tými potkanmi...
(in)