Odrazu sa ocitnete v úplne inom svete: Petržalská galéria láka, nebojte sa vstúpiť

Zdroj: Jana Hojstričová

Galéria súčasného umenia v Petržalke? To je odvaha, napadlo mi ako prvé. Prechádzam okolo železničnej stanice. Všetci sa náhlia, lavičky obsadené len ľuďmi bez domova. Zabočím k novej Matadorke a odrazu som v inom svete. Krajšom. Maličká Galéria Station ten pocit ešte umocní. ´Čistá´ je asi najvýstižnejšie slovo.

Nebyť pozvaná, asi by som ani nenabrala odvahu vstúpiť. Mala by som pocit, že je len pre niekoho, kto si ide obraz kúpiť alebo súčasnému umeniu rozumie. „S tým sa stretávame bežne. Avšak každý pozerá cez výklad, keď je galéria zatvorená,“ usmeje sa zakladateľka Radostina Doganova.

„Nevyberáme vstupné, každý môže vojsť a vždy je tu niekto, kto vám výstavu predstaví a porozpráva o nej.“ Ukazuje mi grafiky „majstra linoritu“ Tomáša Klepocha, ktoré visia na stenách. Výstava sa volá Koniec sezóny a odkazuje na ekologické problémy vo svete. Vysvetlí mi techniku, upozorní na detaily na obrazoch, ktoré by som si sama nevšimla. V tej chvíli pozerám na súčasné umenie inak. So záujmom. A páči sa mi tu. Vysoké stropy, nádherné veľké výklady, cez ktoré svieti slnko a vidno starú Smaltovňu. Keď raz bude táto štvrť hotová, galéria sa sem bude absolútne hodiť. „Ale čo dovtedy? Ako ste sa vôbec ocitli v Petržalke?“ pýtam sa Radostiny Doganovej.

Čistá biela kocka

Bulharka Radostina Doganova vyštudovala maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a na Slovensku už zostala. S Petržalkou je spätá. Mala tu svoj ateliér, pôsobila na bulharskej škole na Gercenovej. „Toto miesto nie je náhodne zvolené,“ hovorí a spomína, ako hľadala pracovný priestor pre ateliér a našla priestor na ulici Gustáva Mallého. „Keď ho dostavali, pochopila som, že je ideálny pre galériu.“ Ako výtvarníčka vedela, že v Bratislave je málo súkromných galérií a veľký problém vystaviť súčasné umenie v peknom prostredí. „Galéria vznikla z mojej vnútornej potreby. Cieľom je prezentovať umenie, pretože je potrebné,“ konštatuje prosto a je presvedčená, že súkromné galérie majú stále aj edukačnú funkciu.

​FOTOGALÉRIA:

Počas pandémie priestor prerobili a v júli 2021 otvorili. Vystavujúci autor/autorka dostali čistý biely priestor, tzv. white cube (biela kocka, pozn. red) a slobodu pracovať s ním, ako uznajú za vhodné. Vznikla mestská galéria podobná tým vo svete. Keby ste Galériu Station hneď teraz presunuli do New Yorku či Berlína, zapadla by tam.
„Páčila sa mi blízkosť petržalskej stanice. Aj preto sme galériu nazvali Station (stanica, pozn. red.). Ide o odkaz na miesto, kde sa zastavujeme, odkiaľ cestujeme, a zase sa vraciame, pričom u nás sa „zastavujú“ umelci, slovenskí aj medzinárodní,“ vysvetľuje.

Počas pandémie si galéria cez sociálne siete našla svoje publikum. „Keď je dobrá výstava, prídu ľudia aj na kraj mesta,“ hovorí Radostina Doganova zo skúsenosti. Tak ako minulý rok, keď vystavovali 90 malých grafík autorov z 32 krajín sveta. Predpokladá, že inak to nebude ani počas nasledujúcej výstavy. Tomáša Klepocha strieda od 13. apríla Pavol Truben a jeho Utópia. Polarizáciu spoločnosti reprezentujú v jeho kresbách známy vlk a zajac.

Príďte sa pozrieť a nielen vy, ktorí čakáte na vlak a neviete, čo si na nevľúdnej stanici počať. Galéria Station sa možno pre vás stane miestom, kde precítite, prečo ľudia potrebujú umenie. Otvorená je v stredu, piatok a v sobotu od 15 h do 18 h, vo štvrtok od 18 do 20 h.

(in)