Zdroj: Karol Kleibl
Zámer rozšíriť Bratislavu na pravý breh Dunaja siaha k začiatku 20. storočia, keď mesto začínalo pripravovať plány prestavby obce na viac mestský charakter. K realistickejším projektom prišlo podľa historika zo Slovenskej akadémie vied (SAV) Petra Szalaya až po druhej svetovej vojne, keď bol formulovaný územný plán. Počítal s výstavbou veľkého južného okrsku. Uviedol to pre TASR pri príležitosti 50. výročia výstavby sídliska Petržalka.
"V roku 1966 mesto spolu s Medzinárodnou úniou architektov iniciovalo veľkú urbanistickú súťaž. Bolo to najväčšie podujatie v Československu. Zúčastnilo sa na ňom viac ako 80 tímov, prevládali architekti zo západných krajín," konštatuje Szalay.
Súťaž bola urbanistická, čiže architekti a urbanisti nemali pripraviť konkrétne projekty. Malo ísť skôr vytvorenie základného konceptu, ako by nová štvrť mesta mala vyzerať. V súťaži síce nakoniec nebol žiadny projekt víťazný, vybrali však päť projektov, ktoré dostali tretiu cenu. Prinášali rôzne idey, z ktorých mali lokálni architekti zo Stavoprojektu vytvoriť komplexný projekt sídliska. Jednotliví víťazi mali mať možnosť zrealizovať nejakú štvrť.
"Napríklad architekti zo Spojených štátov navrhli, že celá Petržalka bola akýmisi Benátkami na Dunaji. Navrhovali, že sa rozšíria existujúce ramená a zástavbu koncentrovali do niekoľkých ostrovov," približuje Szalay. A hoci navrhovali, aby sa pôvodná Petržalka nejakej miere zachovala, mesto a porota odporúčali, aby bola zbúraná.
Napriek tomu, že súťaž bola podľa historika významným a prestížnym podujatím, pod vplyvom následných politických zmien, vstupom varšavských vojsk do Československa v roku 1968, sa nemohlo pokračovať. "Ani v spolupráci so západnými krajinami, ako sa pôvodne predpokladalo pri konkrétnom budovaní sídliska," podotýka.
Jednou zo zásadných zmien, ktorá od súťaže nastala, bola aj zmena vodohospodárskeho riešenia ochrany pred vysokou vodou. Pôvodne sa totiž plánovalo vytvoriť akými obtokový kanál okolo celého územia v prípade zvýšenej hladiny Dunaja. Bolo to však finančne veľmi náročné, a tak prišli vodohospodári s tým, že sa len zvýši hrádza. Tým zároveň vznikol aj väčší priestor na zástavbu, ako bol pôvodne v súťaži.
Určité idey Útvar hlavného architekta zo súťaže prevzal. Konkrétny projekt na základe územného plánu vypracovali architekti bratislavského Stavoprojektu, Jozef Chovanec a Stanislav Talaš. "Ich predstava bola, že jednotlivé obytné domy budú pozostávať aj z rôznych technológií a v oveľa pestrejšej variete," hovorí Szalay s tým, že celá Petržalka je postavená z dvoch základných typových konštrukčných systémov. Panelová produkcia bola podľa neho dominantnou od 60. rokov, Petržalka mala byť príkladom, kde sa sídlisko začne realizovať pestrejšie.
Samotná výstavba prebiehala v troch etapách. Prvou boli Háje, teda časť ležiaca na východe. Ďalšou boli Lúky, najjužnejšia a najvzdialenejšia od centra. Poslednou boli Dvory. To je aj územie, kde stála pôvodná dedina. "Táto časť bola stavaná ako posledná, lebo bolo treba ľudí vysídliť a zbúrať ju," dodáva Szalay. Nezrealizované zostalo lineárne centrum od Dunaja smerom na juh, ktorého kostru malo tvoriť metro a okolo neho celospoločensky dôležité objekty. Výstavba metra bola zastavená po revolúcii, v súčasnosti sa na jeho mieste buduje električková trať.
(tasr)