HISTÓRIA: Poznáte príbeh generála, ktorý ubránil prešporské predmostie pred Napoleonom?

Zdroj: Pohľadnica zo zbierky M. Čapa

V roku 1809 sa prešporské predmostie na území dnešnej Petržalky stalo jedným z vedľajších bojísk vojny piatej protifrancúzskej koalície. Jednotky Napoleonovej Grande Armée, zvyknuté víťaziť, tu narazili na silný odpor rakúskej strany. Hoci Prešporok musel nakoniec nepriateľskému vojsku otvoriť svoje brány, mesto zostalo nedobyté.

Najväčšiu zásluhu na tom mal veliteľ obrany prešporského predmostia generálmajor Vinzenz Ferrerius Friedrich Bianchi. Narodil sa 1. februára 1768 vo Viedni, kde tiež absolvoval vojenskú Inžiniersku akadémiu. Vo svojej vojenskej kariére, ktorú začal počas vojny s Osmanskou ríšou, pokračoval aj v priebehu revolučných a napoleonských vojen. Vypuknutie vojny v roku 1809 ho zastihlo ako veliteľa pešej brigády.

V dňoch 21. a 22. mája sa vyznamenal v bitke pri Asperne-Esslingu. Následne sa presunul do Prešporka, kde sa 29. mája stal veliteľom opevneného predmostia, ktorého základ tvorilo územie dnešného Sadu Janka Kráľa. Opevňovacie práce, s ktorými sa začalo už v prvej polovici mája, sa pod jeho velením zintenzívnili. Predpolie prešporského predmostia bolo rozšírené až za obec Engerau a opevnenia sa budovali aj na ďalších ostrovoch, ktoré v tom čase tvorili územie dnešnej Petržalky.

Neostreľujte bezbranné obyvateľstvo!

Boje o prešporské predmostie sa rozpútali začiatkom júna a trvali bezmála poldruha mesiaca. Keďže rakúska obrana úspešne vzdorovala početnej prevahe nepriateľa, ten svoju pozornosť sústredil aj na samotný Prešporok. Dňa 4. júna došlo k prvému delostreleckému ostreľovaniu mesta (úvodný obrázok je pohľadnica zachytávajúca túto udalosť). Generálmajor Bianchi prešporskému mestskému magistrátu adresoval upokojujúci list, v ktorom uviedol, že verejnosť sa môže na jeho jednotky spoľahnúť a ostreľovanie mesta svedčí o zúfalstve nepriateľa. Jeho výzva francúzskej strane, aby neostreľovala bezbranné obyvateľstvo, zostala nevypočutá. Najväčšiemu delostreleckému bombardovaniu Prešporok čelil v dňoch 26. – 28. júna. Vypálených bolo okolo 4 000 striel, zhorelo 123 domov a celkové škody sa odhadovali na viac než jeden milión zlatých. Generálmajor Bianchi sa napriek tomu nemienil vzdať. V liste adresovanom nepriateľovi uviedol: „Môžete v Prešporku spáliť ďalšie domy, ale ja neprestanem brániť svoju pozíciu.“

Zdroj: wikidata.org

​Generálmajor Vinzenz Ferrerius Friedrich Bianchi.

O osude Prešporka, ako aj celého Rakúskeho cisárstva rozhodli až porážky hlavných rakúskych síl v bitkách pri Deutsch-Wagrame a Znojme. Dňa 10. júla začal generálmajor Bianchi v súlade s prijatým rozkazom evakuovať prešporské predmostie. V nasledujúcich dňoch rakúske jednotky opustili Prešporok, ktorý 14. júla na základe prímeria obsadili jednotky Grande Armée. Generálmajor Bianchi komunikoval s prešporským magistrátom aj počas okupácie Prešporka, keď sa snažil byť nápomocný pri zlepšení zásobovacej situácie mesta. Do Prešporka opäť vstúpil 20. novembra už v hodnosti podmaršala, do ktorej bol povýšený za svoje zásluhy v bojoch o prešporské predmostie. Na jeho počesť bola usporiadaná slávnostná hostina, na ktorej podmaršal Bianchi predniesol prípitok na zdravie obyvateľov Prešporka. Mesto mu udelilo čestné meštianstvo a venovalo mu pamätný sklenený pohár s výbrusom obliehania Prešporka.

Podmaršal Bianchi sa vyznamenal aj v ďalšom priebehu napoleonských vojen. Za víťazstvo v bitke pri Tolentine mu bol udelený titul vojvodu z Casalanzy. Rakúsky cisár František I. ho povýšil do barónskeho stavu. Prešporok, s ktorým sa mu spájalo mnoho spomienok, podmaršal Bianchi poslednýkrát navštívil v roku 1853. Obyvatelia mesta aj po čase s vďačnosťou spomínali na svojho obrancu z roku 1809. Podmaršal Bianchi zomrel 21. augusta 1855 v meste Sauerbrunn bei Rohitsch (dnes Rogaška Slatina v Slovinsku).

Mgr. Matej Čapo, PhD.