FOTO Všimli ste si? V Sade Janka Kráľa pribudlo nezvyčajné umelecké dielo..
Zdroj: nc
Ak sa v týchto dňoch vyberiete na prechádzku do Sadu Janka Kráľa, určite sa zastavte pri gotickej veži, kde narazíte na zvláštnu inštaláciu. Pod vežou sú polámané kvádre, v nich sú zapichnuté drevené koly a na nich vejú vlajočky. Autor diela nám vysvetlil, aká je myšlienka diela a komu ho venoval..
Gotická veža v Sade Janka Kráľa má svoj príbeh. Jej pôvodným domovom bol bratislavský františkánsky kostol z 15. storočia v centre mesta. Kvôli narušenej statike v 19. storočí zmenila svoje miesto a odvtedy slúži ako monument, socha, záhradný pavilón v bratislavskom mestskom parku. Je miestom stretnutí, oporným bodom, ožíva príbehmi ľudí, ktorí ju zaznamenávajú nielen na svadobných fotografiách. Parku dodáva špecifický genius loci.
Ak však v týchto dňoch budete parkom prechádzať, v časti gotickej veže narazíte na zvláštnu inštaláciu. Pod vežou sú polámané kvádre, v nich sú zapichnuté drevené koly a na nich vejú vlajočky. Ako nás informovali z magistrátu mesta, ktorý majú park vo svojej správe, ide o dočasnú site specific inštaláciu s názvom My sme umelca Jaroslava Beliša. Je umiestnená pod gotickou vežou uvidieť by ste ju tam mohli približne dva týždne, aj v závislosti od počasia. Autor dielo venoval obetiam vojny na Ukrajine, ako uviedol pre banoviny.sk, je vyjadrením solidarity s Ukrajinou, ale aj vyjadrením protestu proti nezmyselnej okupačnej vojne.
Inštalácia je zložená z kvádrov, drevených paličiek a vlajočiek, všetko ide o symboly
"Ide o symboly, gotickú vežu som využil ako symbol našej európsko- kresťanskej kultúry, niečo čo je pevné a stále, polámané kvádre - to sú ruiny po zničení - apokalyptický pocit. Postavičky z práchnivého dreva symbolizujú našu dočasnosť, zlaté hlavičky, to je naša dôstojnosť a vlajočky vyjadrujú náš status, to čo prezentujeme navonok, ani jeden štítok sa neopakuje," priblížil pre banoviny.sk majiteľ diela Jaroslav Beliš s tým, že obyčajne svoje diela zvykne niečomu alebo niekomu venovať. Toto je podľa jeho slov venované obetiam vojny na Ukrajine.
"Príroda je pre neho prirodzeným prostredím tvorby, ateliérom, v ktorom zanecháva land-artové odkazy v podobe dočasných efemérnych intervencií. Tentoraz sa rozhodol lesy v okolí Bratislavy vystriedať za mestskú prírodu. ̶ Rosalind Kraus o zásahoch umelcov do krajiny hovorí ako o „poznačených miestach“, o „niečom v krajine, čo nie je krajinou“, ale dočasným zásahom," reagovala na dočasnú tvorbu v Sade kunshistorička Daniela Čarná.
Ako ďalej dodala, keď sa budeme prechádzať parkom a natrafíme na inštaláciu Jaroslava Beliša, môže sa stať, že budeme vyrušení a zneistení. Kto sú títo nečakaní návštevníci obľúbeného bratislavského parku, vertikálou vzdialene pripomínajúci drevené gotické sochy svätcov, znásobení vertikálou kamennej veže? Ako sa tu ocitli a aké posolstvo nesú títo tichí manifestujúci? Odpovedí by sme našli iste viacero. "Jedna z tých, o ktorých uvažuje autor, vypovedá o význame každého jednotlivca v jeho neopakovateľnosti a jedinečnosti. Akokoľvek by sa mohlo zdať že jednotlivec zaniká v dave, opak je pravdou. Každý z nás má „aj všetky vlasy na hlave spočítané," dodala Čarná.
V strede názov diela My sme
V Sade Janka Kráľa roky nemo stojí replika gotickej veže. Veža mlčí, lebo jej chýba zvon. Jaroslav Beliš ju v týchto dňoch ozvučil nemým hlasom pôsobivej výtvarnej inštalácie. "Starobylé ticho pieskovcovej veže sa tu v šokujúcom kontraste stretá s betónovými ruinami zlobou vojny pochovaných miest. Do ticha plynúceho času, vtrhla desivá realita. Sledujeme ju dnes v priamom prenose. Ruiny Mariupoľu, trosky pôrodnice, zborenisko obytných domov, v nich telá zavraždených civilistov, detí i znásilnených žien. Na troskách obkľučujúcich vežu stoja krehké postavy, úlomky spráchniveného dreva, ako mŕtvy ktorý vstali z hrobov aby svedčili: O zlobe v srdci človeka, ktorý vo vášnivej túžbe po moci, obetuje svet. O nekonečnej hodnote každého jednotlivého človeka. Krehké postavy stoja vztýčené - ukazujú k nebu. Na ich vrchole sa v zlatom bode odrážajú lúče neba, ako znamenie, že každá s tých krehkých bytostí má večnú hodnotu v Bohu," reagoval na dielo kazateľ Daniel Pastirčák. Pastirčák vníma postavičky, ktoré nesú zástavky vytvorené z obchodných značiek ako smiešne transparenty. Textilné aplikácie podľa neho symbolizujú falošnú identitu. "Márnivá pýcha rozdeľuje ľudí v nezmyselnej súťaži. Každá skupina chce svoju značku nadradiť tej druhej," dodal k dielu Pastirčák.
(nc)