„Si normálna? Na toto míňaš dovolenku?“ Aj takéto otázky počujú dobrovoľníci pomáhajúci Ukrajincom

Zdroj: (in)

"Na toto míňaš dovolenku?" pýtal sa Dáše (55) nejeden známy, keď mu povedala, že raz do týždňa pomáha ako dobrovoľníčka pri zrejme najväčšej zbierke pre Ukrajincov - v petržalskom DK Zrkadlový háj. Trpezlivo odpovedala: „Áno, lebo v tom vidím zmysel.“ Bolo uľavujúce vidieť, ako tu spoločne pomáhali Slováci a Ukrajinci vedno s Rusmi a Bielorusmi.

Je desať hodín ráno bežného pracovného dňa a spoluorganizátorka zbierky Petra Barineková víta skupinu dobrovoľníkov. Zväčša mladých ľudí. „Čo nás dnes čaká... Bola by som rada, keby sme vypratali jednu šatňu, ktorá vznikla ešte na začiatku zbierky,“ hovorí. „Tí, čo ste tu boli včera, vráťte sa prosím na svoje stanovisko.“ Rozdáva inštrukcie, zaúča nových. Keď ľudia prinesú veci, služba ich odnesie do sektorov, kde ich ďalší vytriedia. Informuje, že pitie a obed sú pre dobrovoľníkov bezplatné.

Keď vidím tú haldu vriec v sále, mám chuť ujsť. Časť Domu kultúry sa premenila na sklad. Neskôr zisťujem, že väčšina je už vytriedená a pripravená do kamiónov. Systém, ktorý vznikal za pochodu zjavne funguje. „Ďakujeme, že ste prišli, ideme na to!“ končí Petra stručné intro.

Dokázali sa spojiť

Dáša bola v nedeľu pri topánkach, nájdem ju tam aj dnes. „Nepoužiteľné hádžem do koša,“ ukazuje mi a pripúšťa, že ich je dosť. „Aj preto nám pristavili kontajner. Niektorým darcom akoby nedošlo, že aj ľudia utekajúci pred vojnou majú svoju dôstojnosť.“

Zdroj: (in)

​Dáša si zobrala dovolenku, aby prežila deň, na ktorého konci si necítila chrbát.

Jarné topánky smerujú rovno do „obchodu“ – miestnosti na poschodí, kam si chodia odídenci bezplatne vziať, čo potrebujú. Mužské triedi zvlášť, jedna škatuľa má desivý názov – frontové topánky. „Tam dávam pracovnú a turistickú obuv...“

Dáša pracuje v malej súkromnej firme. Šéf jej voľno na dobrovoľníctvo nedal, tak si berie dovolenku. Aby prežila deň, na ktorého konci si necíti chrbát. „Ale dá sa na to len tak pozerať?“ reaguje, keď sa pýtam na osobnú motiváciu. Je presvedčená, že keby bola zákonná možnosť aspoň jeden deň do mesiaca nahradiť prácu dobrovoľníckou aktivitou, pridalo by sa viac jej rovesníkov.
Tých tu stretáva najmä cez víkend alebo poobede, keď prídu na pár hodín po práci.

Dnes prišli pomáhať najmä študenti z Obchodnej akadémie Imricha Karvaša na Hrobákovej. „Sú maturity, mali by sme voľno, a keď prišla táto ponuka, šli sme,“ zhoduje sa štvorica, ktorá má na starosti detské veci. Kúsok od nich Viktória a Ester triedia školské potreby, farbičky, pastelky, omaľovánky...

Zdroj: (in)

​Pomáhajú aj študenti z obchodnej akadémie.

Hneď vedľa je sektor potravín, toaletných potrieb, zdravotníckych vecí, kúsok ďalej „operuje“ Ilia. Vstal o šiestej, od 7.30 do deviatej bol v škole, odtiaľto pôjde do roboty a večer sa sem znova vráti. Funguje vraj takto každý deň. „Tieto roztriedené frontové veci sú moja práca. Na každom vreci je štítok po slovensky aj po rusky, aby každý vedel, čo je vnútri. Bundy, nohavice, mikiny, ponožky...,“ hovorí 20-ročný študent Ekonomickej univerzity. Narodil sa v Moskve, mama je Ruska, otec Gruzínec. Náš rozhovor preruší Mikita. Bielorus. „Ešte tu máme Moskovčanku Míšu, zopár Čechov a hore v obchode pracujú Tatiana z Petrohradu s Ukrajinkou Natáliou. Dokázali sme sa spojiť, mysle nám nezatemňuje nenávisť. Pomáhame Ukrajine.“

Zdroj: (in)

​Pomáha aj Ilia, narodil sa v Moskve, mama je Ruska a otec Gruzínec.

Nedostatková drogéria

Keď prichádzam k „obchodu“ s vecami pre ukrajinských odídencov, ktorí zriadili na poschodí domu kultúry, ktosi hovorí dvom ženám, aby si pri odchode vzali pripravené žemle a chlieb. Pri dverách kontroluje prichádzajúcich Ukrajinka Natália. Chce pasy a doklad o prekročení hraníc. Stávalo sa totiž, že prichádzali aj Ukrajinci, čo v Bratislave žijú už roky. Mladíka bez pasu rovno otáča, vnútri vidím asi šesť žien. Nezriedka sa však stávalo, že tu bol rad ľudí. Boli vďační, že si tu v dôstojných podmienkach môžu vyskúšať veci na oblečenie a zobrať ďalšie, ktoré im uľahčia život. Najväčší záujem bol o drogériu.
Natália so mnou hovoriť nechce, rovno po rusky volá na Tatianu. Tá je z Petrohradu, na Slovensku býva dva a pol roka. „Bývam v Novom Meste, ale tam pre mňa prácu nemali,“ vysvetľuje, ako sa ocitla v Petržalke. Na dobrovoľníctvo má čas. Je herečkou a speváčkou v divadelnom štúdiu Omnibus, ktoré robí bábkové predstavenia v slovenčine aj v ruštine. Preruší nás pani, ktorá sa Tatiany pýta, či si môže vziať jeden krém a jeden šampón. „Samozrejme,“ reaguje Tatiana a hovorí mi, že väčšina návštevníkov berie len to, čo potrebuje. Našli sa však aj takí, ktorí brali plné tašky. „Preto sme museli zaviesť obmedzenia,“ dodá a už uteká doplniť veci, ktoré sa míňajú.

Namiesto teambuildingu dobrovoľníkmi

Túto medzinárodnú komunitu dobrovoľníkov dali dokopy ľudia, ktorí stoja za charitatívnym projektom Misia – osobnosti kuriérmi. „Keď vypukla vojna, pocítili sme potrebu urobiť zbierku. Požiadali sme o priestory riaditeľku KZP Moniku Korenčiovú, ktorú poznáme z predchádzajúcich projektov. Okamžite súhlasila,“ hovorí Petra Barineková. Pôvodne žiadali jednu miestnosť. Tá však bola už po dvoch hodinách od spustenia zbierky plná. „V čase pandémie som podliehala dezilúzii z ľudí, ale táto obrovská solidarita mi vrátila vieru. Denne nám sem chodilo 50 dobrovoľníkov! Alebo nám volala firma, že plánovali teambuilding a rozhodli sa ho urobiť na zbierke.“

FOTOGALERIA:

Pýtam sa jej, či sa v zbierke našli aj nejaké kuriozity. „Jasné,“ reaguje. „Čistiace prostriedky zo 70-tych rokov alebo zelené lodičky na ultra vysokých podpätkoch.“

FOTO a VIDEO Zviazané ruky, telá ležiace jedno cez druhé. Pred ruskou ambasádou sa konal nezvyčajný protest

Pred veľvyslanectvom Ruskej federácie na Godrovej ulici v bratislavskom Starom Meste sa v piatok v poobedňajších hodinách konal protest proti ruskej agresii na Ukrajine. Aktivisti, ktorí mali so sebou aj zvieratá či deti, ležali nehybne na zemi ako telá nájdené v ukrajinských mestách Buča či Mariupol. Akcia je podľa ich slov protestom proti genocíde na Ukrajine, ako aj proti jej popieraniu a zľahčovaniu.

Misii sa v Petržalke podarila nevídaná akcia. Ukázala to najlepšie v ľuďoch, motivovala k akcii ďalších. Máte aj vy potrebu premeniť zúfalstvo, strach či bezmocnosť na pomoc? V bratislavskom nákupnom centre Aupark otvorila organizácia Kto pomôže Ukrajine kamenné zberné miesto pre materiálnu pomoc pre vojnových odídencov. Aj petržalská samospráva vám môže dať tip, ako byť užitočný. (tel. 0947 487 265 , mejl: socialne@petrzalka.sk)
(in)