V tejto škole sa deti neboja známok a učiteľ si vie priznať chybu

Neexistuje tu skúšanie pred tabuľou a zisťovanie, čo žiak nevie. V diktátoch sa nepočítajú chyby, ale správne napísané vety. Nikto tu nerieši priemer známok, pretože známky nepoznajú. Rovnako ako domáce úlohy alebo diktované poznámky. Učiteľovi sa tyká. Toto nie je obyčajná škola, toto je Neškola.

Minulý rok v septembri otvorila svoju prvú triedu v Petržalke na Znievskej ulici. Je v nej 15 prvákov. Nenájdete ich sedieť celý deň v lavici. Počas mojej doobedňajšej návštevy sú vonku. Nemajú klasické predmety, jedna téma sa nesie celým mesiacom a dieťa ani nevie ako prechádza od slovenčiny cez matematiku do výtvarnej výchovy. Nemajú klasické hodiny, ale 90-minútové tematické bloky. Keď však na nich učiteľka vidí, že sústredenia v lavici už bolo dosť, jednoducho blok preruší a vezme ich von. Aj tam sa dá veľa naučiť. Rovnako ako v herni alebo v knižnici v tulivaku. Dieťa z Neškoly si nekladie otázku, prečo jeho rodičia po robote už nemusia pracovať, kým ono áno. S rodičmi sa spoločne netrápi nad písaním domácich úloh. Všetko dôležité sa už naučilo cez deň.

Deti majú nastavené jasné pravidlá, avšak nie typu ...´pretože ja učiteľka som to povedala!´ Rešpektujúci prístup je prvoradý. Učiteľ je partner na diskusiu, dá sa ho opýtať na čokoľvek. Aj on sa môže mýliť, pretože chyby robíme všetci a podstatné je, aby sme sa z nich niečo naučili.
Týchto prvákov nadšenie zo septembra neopustilo. Do Neškoly sa stále tešia.

To, čo mám rád, chcem chrániť

„Ako vlastne vznikol projekt Neškola?“ pýtam sa riaditeľky Viery Mojzešovej, keď mi ukazuje priestory, kde v septembri tohto roka privítajú ďalších prvákov. „V roku 2018, keď mali naše deti tri roky, sme s Jankou Pavlíkovou hľadali škôlku, ktorá by mala blízko k prírode. Nechceli sme cestovať cez celé mesto, a tak sme si povedali, že sa začneme stretávať na pár doobedí vonku a malej skupinke detí organizovať čas. Zrazu bolo okolo nás veľa mám, ktoré nechceli nechávať deti vo vnútri klasickej škôlky a imponoval im náš rešpektujúci prístup. A tak sme našej vízii dali rámec,“ hovorí spoluzakladateľka petržalského lesného klubu Neškôlka.

Pýtam sa, čo si predstaviť pod pojmom - rešpektujúci prístup. Vieme predsa, že deti vymýšľajú. Neraz odmietajú spolupracovať... Vtedy sprievodkyne nehovoria direktívne: Obuj sa, odchádzame o päť minút! Dajú dieťaťu na výber: Dáš si najskôr topánky alebo bundu? Dieťa má v tej chvíli šancu ovplyvniť scenár, ktorý určuje väčšinou dospelý. Podľa Viery Mojzešovej to funguje. Rovnako, ako hovoriť to, čo od detí chcú, namiesto klasických zákazov: Nerob, nekrič... V lesnom klube dieťa počuje skôr vetu: Ak budeš hovoriť tichšie, bude tu príjemnejšia atmosféra.

Od roku 2019 je už Neškôlka rozdelená na Neškôločku, tá je určená pre jasličkárov, teda deti do dva a pol roka a Neškôlku - pre škôlkarov od troch do šiestich rokov.

Základným princípom oboch je, že deti trávia väčšinu času v prírode. V prípade Neškôločky sú to tri doobedia v týždni. Dvanásť detí vonku piknikuje, - vždy jeden z rodičov zabezpečí zdravú desiatu pre všetkých -, aj vyráža so svojimi dvoma sprievodkyňami na expedície. Objavujú les takmer denne, takže už ako trojroční poznajú slovenské stromy podľa listov. Len keď je počasie skutočne zlé, poskytuje im azyl herňa Kaspianu.

Neškôlka už má celodenný program počas celého týždňa. „Pätnásť detí má základňu na hranici Starého hája. Vyjdú z dverí a sú v lese,“ hovorí Viera Mojzešová. „Dovnútra prídu len na obed a na poobedňajší spánok.“ Rodičia sú zvyknutí, že ich deti chodia z Neškôlky špinavé a unavené. Ale aj s úctou k prírode. Majú zažité, že to, čo mám rád, chcem chrániť. Aj preto v piatok nikto neprotestuje, keď sa idú zbierať odpadky. Dáva im to zmysel. Považujú to za svoju prácu. Na jar im k nej pribudne aj skúsenosť z komunitnej záhrady. V areáli Saleziánov na Mamateyovej, ktorú iniciovala spoluzakladateľka Neškôlky a pripravujú ju ľudia z okolia, budú mať neškôlkari vyhradené dva hranty, kde si budú môcť pestovať zeleninu.

Nemá to byť len o učení faktov

Neškola bola logických vyústením lesného klubu. Chceli školu, ktorá bude postavená na rovnakých princípoch ako Neškôlka – teda rešpektujúci prístup, komunita, príroda a inovatívne vzdelávanie.
Aj preto v Neškole nie sú rodičia klientmi, ale partnermi. „U nás to nefunguje tak, že rodič otvorí auto, vyšle dieťa do školy a potom si ho rovnako vyzdvihne. Rodičia sa stretávajú a poznajú. V Neškole šli napríklad prvý septembrový víkend s deťmi aj s učiteľským tímom spoločne na chatu. Tam sa položili základy komunity. „Chceme, aby nám rodičia dôverovali,“ vysvetľuje riaditeľka. Napokon, keď sa ľudia poznajú, aj konfliktné situácie sa riešia inak. „Vieme si priznať chybu, ak nastane.“
Filozofia Neškoly hovorí, že škola nie je miesto, kde sa má dieťa naučiť len fakty. Sú presvedčení, že v nej má pokračovať výchova. Volajú to rozvoj charakteru. Keď tieto deti vyrastú, budú existovať povolania, o akých dnes netušíme. Preto Neškole dáva zmysel rozvíjať ich schopnosť počúvať, reagovať na zmeny či dokázať sa pozrieť na veci z nadhľadu... „Máme napríklad veľmi radi zadania, ktoré nemajú len jedno riešenie. Aj preto používame Hejného matematiku.“

Určite poznáte klasickú otázku svojho dieťaťa, keď sa mu nechce učiť. Pýta sa: Na čo mi toto v živote bude? V Neškole ňou nikoho do pomykova nedostanete. Informácie prepájajú s reálnym svetom. „Prečo sa mám naučiť písať?“ pýtajú sa prváci. „Raz si budeš môcť napísať vlastnú knihu. Vyrobíme si na ňu aj vlastný papier.“

V Neškole sa nepýtajú, či sa dieťa chce učiť. Ponúknu mu viac možností, ako sa učiť. V tíme, individuálne, v diskusii, strieda sa tu experiment, zážitkové hry, projekty, každý sa nájde v niektorej z aktivít. Neučí sa kvôli rodičom, dobrým známkam, zo strachu či pre pochvalu. Neprerátava priemer známok z predmetu. „Známky sú limitujúce. Jednotka nepovie všetko,“ konštatuje zakladateľka Neškoly. Preto majú aj na vysvedčení slovné hodnotenie ku každému predmetu. Každý lepšie pochopí, v čom je dobrý a na čom má popracovať.

Neškoláci sú vlastne študenti na domácom vzdelávaní, a preto musia dvakrát do roka absolvovať komisionálne skúšky na svojej kmeňovej škole. Prváci v Neškole na polroka učivo dané osnovami zvládli bez problémov.

Verní Petržalke

Neškola je unikátny projekt v Petržalke, kde chcú podľa slov jej zakladateľky aj zostať. Draždiak a Starý háj je pre neziskovú organizáciu Ohnisko, ktorá je jej zriaďovateľom, ideálny priestor. „Väčšina našich detí sú Petržalčania. Keďže sa snažíme fungovať lokálne a ekologicky, v prípade väčšieho záujmu by sme aj preto uprednostnili Petržalčanov,“ hovorí Viera Mojzešová a má aj ďalšie plány. O pár rokov sťahovanie do väčších priestorov a vytvorenie komunitného priestoru pre celoživotné vzdelávanie, kde sa budú stretávať a rozvíjať všetky generácie.
(in)