Čierne diery Petržalky: Aký bude osud opustených a chátrajúcich objektov?

Zdroj: Marián Dekan

Niektoré sa nedajú prehliadnuť - traumatizujúce Domino či opustené škôlky. Mnohé nie sú tak na očiach - rozpadávajúce sa budovy v Kopčanoch, pri železničnej trati alebo za petržalským cintorínom. A zopár už ani nevnímame, hoci okolo nich často chodíme - napríklad zarastené hektárové územie v lukratívnej časti priamo pri Draždiaku medzi tenisovými kurtami a Medissimom. Tieto lokality voláme brownfieldy. Čo s nimi?

Na existenciu nevyužívaných území s chátrajúcimi stavbami, ktoré už neslúžia pôvodnému účelu, upozornilo ako prvé občianske združenie Punkt. Od roku 2016 ich monitoruje magistrát, aktuálne Metropolitný inštitút Bratislavy. V roku 2019 ich veľmi dôsledne analyzoval v urbanistickej štúdii. A tak sme sa dozvedeli, že Bratislava má na svojom území 131 brownfieldov na 630 hektároch. V Petržalke ich bolo pred dvoma rokmi najviac – 28, ale tvorili plochu len 45 hektárov. Oveľa horšie sú na tom druhý a tretí okres. Plochy väčšie ako 5000m2 a opustené minimálne dva roky tam zaberajú stovky hektárov.

„Naším cieľom bolo zmonitorovať všetky nevyužívané územia, pretože sú to akési čierne diery v mestskej štruktúre,“ hovorí Magda Ďurdíková zo sekcie územného plánovania Metropolitného inštitútu Bratislavy. „Potrebujeme vedieť, či funkcia, ktorá je v územnom pláne pre tieto územia stanovená, je stále stanovená správne. Jedna z ciest, ktorými sa dá ovplyvniť ďalší vývoj takého územia a lokalitu oživiť, je zmeniť jeho funkciu - napríklad z priemyslu na bývanie.“ Mesto však nechce určovať, čo by na ňom malo byť. Prehľad nevyužitých území má pomôcť všetkým aktérom v území.
V Bratislave sa ročne „vyrieši“ bez zásahu mesta zhruba osem brownfieldov. To je vysoký počet. Pomáhajú tomu aj občianske združenia, ako to bolo napríklad pri vzniku Cvernovky.

Situácia v meste sa rýchlo mení

Pokiaľ ide o brownfieldy, Petržalka je na tom relatívne dobre. Nevyužívané územia sú najmä tie, kde stoja opustené škôlky, ihriská a nevyužívaná zeleň. Škôlky a ich areály sa dajú pomerne ľahko znova oživiť – napríklad prestavbou na seniorské centrá, denné stacionáre... Petržalka nemá staré sklady a tehlové budovy, čo sa rozpadajú, okrem Matadorky v nej netreba riešiť odstraňovanie environmentálnych záťaží. A väčšie, zatiaľ „spiace“ plochy od Einsteinovej po nábrežie Dunaja, tzv. Nové Lido, čaká v najbližších rokoch veľká premena. Územie medzi Starým a Prístavným mostom má schválený územný plán zóny a športovo-rekreačná zóna Lido má aj urbanistickú štúdiu.

FOTOGALÉRIA (bývalá škôlka na Znievskej):

Situácia v meste sa rýchlo mení. Kým pred dvoma rokmi bolo v lokalite Matadorky viacero brownfiledov, napríklad dvojhalie bývalej smaltovne, dnes už na nich prebieha výstavba. Chátrajúcu škôlku na Znievskej 26 prebrala od mesta do správy mestská časť a chystá sa ju revitalizovať. Traumatické Domino zrejme tiež čaká dostavba. Alebo Tyršovo nábrežie po Starý most, ktoré bolo takisto brownfieldom, celoročne zaplnil projekt Tyršák a vizuálne zlepšilo mesto obmedzením parkovania. 

Petržalka je na tom relatívne dobre

Jednotlivé brownfieldy sú v štúdii veľmi dôsledne analyzované. Sú napríklad rozdelené do kategórií od A po D, ktorá hovorí o rozvojovom potenciáli územia. Kategória A nepotrebuje podporu mesta, B- istú formu áno, C – plný záujem samosprávy a D – to už vyžaduje urgentný zásah, pretože ide o miesto, ktoré je život ohrozujúce. Takým je napríklad 150-hektárový Istrochem. V Petržalke „D-čko“ nemáme.

Kategória C
Do tejto kategórie patrí napríklad koľajisko bývalej viedenskej električky a jej historické depo. V objekte, ktorý je hodný pamiatkovej ochrany, je dnes mechanizačno-dopravné stredisko ŽSR. Územie má viacero vlastníkov.

Zdroj: Marián Dekan

​Depo viedenskej električky na Kopčianskej.

Do C-čka patrí aj Stará colnica na Viedenskej ceste. Vlastníkom je štát.
A takisto územie na Kaukazskej, za petržalským cintorínom, ktoré má takisto rôznych vlastníkov. Nachádzajú sa tu rozpadnuté budovy, špina, odpadky, územie využívajú ľudia bez domova. Situáciu zrejme vyrieši až výstavba novej štvrte Kapitulský dvor, ktorá sa tu chystá.

Kategória B
Chátrajúca budova na Kopčianskej je v súkromnom vlastníctve. Za ňou je zarastajúci pozemok so stavebnou suťou a menšie budovy. V Rakúsku je napríklad daň z nevyužívanej stavby oveľa vyššia, možno by to bolo riešenie aj u nás.

FOTOGALÉRIA (modrá budova na Kopčianskej):

Kategória A
Do kategórie A, ktorá je najjednoduchšie riešiteľná, je zaradená napríklad vegetácia na Mamateyovej, čo je zelená plocha patriaca areálu Saleziánov.

Zdroj: Marián Dekan

​Zelená plocha na Mamateyovej.

Vlastníkom nevyužívaného športového areálu na Haanovej pri pivárni je mesto. Mestská časť Petržalka má záujem o zmenu funkcie územia z viacpodlažnej zástavby obytného územia napríklad na parky alebo územie slúžiace pre šport.

Zdroj: Marián Dekan

​Areál na Haanovej.

Do „a-čka“ patria aj bývalá škôlka na Tematínskej, ktorej vlastníkom je štát, alebo bývalé škôlky na Znievskej 2 (vlastník VÚC tu plánuje autistické centrum) a Znievskej 26, ktorá bola na jeseň minulého roka zverená mestskej časti.
MiB zaradil do tejto kategórie aj niekdajšiu Cudzineckú políciu na Ambroseho, ktorej vlastníkom je mesto.

(in)