Navštívili sme plaveckú škôlku: Občas sa mamičky boja vody viac ako ich deti
Zdroj: Archív Aquababy
„Často sa stretávame s otázkou, či je prekážkou, že mamička nevie plávať. Nie je, práve naopak. Máme radosť, že sa mnohé na konci istej tréningovej etapy zvládnu ponoriť pod vodu spolu so svojím dieťaťom,“ hovorí Zuzana Križanová z petržalskej Plaveckej škôlky AQUABABY.
Zuzana Križanová je bývalá vrcholová plavkyňa. „K plávaniu ma to ťahalo od narodenia,“ hovorí a spomína, že plávať vedela už v štyroch rokoch. V štrnástich začala trénovať deti a venovala im aj doktorandské štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu. Mať vlastný plavecký klub bolo preto logickým vyústením.
Detské plavecké centrum v Draždiak House pri jazere otvorila v polovici roka 2020. Avšak do toho zasiahla pandémia. Napriek tomu si centrum svoju klientelu dokázalo nájsť. Zrejme aj preto, že v Aquababy to nie je len o polhodinovej lekcii a potom rýchlo domov.
„Po plávaní chodia deti do sauny respektíve vyhrievacej miestnosti,“ hovorí Zuzana o bonuse, ktorý považuje za štandard v podobných centrách. „Navyše, ja si prevádzku ani neviem predstaviť bez detského kútika, kde mamy pobudnú akúkoľvek dlhú dobu potrebujú. Väčšie deti sa spolu pohrajú, poriadne vysušia. V zime im sama odporúčam, aby boli v kútiku dlhšie.“
Trénerka ma prekvapí, keď skonštatuje, že práve zimné mesiace patria v centre z hľadiska záujmu k najsilnejším. „V zime je možností aktivít pomenej, a plávanie je super náhrada. Dieťa otužuje a buduje si imunitu,“ hovorí a dať šancu vode odporúča aj rodičom detí s oslabenou imunitou. Výhodou v ich centre je, že ak prídu škôlkarské choroby, ktorými skrátka treba prejsť, každá lekcia sa dá nahradiť. „Buď na klasických hodinách plávania, alebo na súkromnom rodinnom plávaní.“
Začať sa dá hneď
Petržalská plavecká škôlka je určená pre deti od ukončeného 3. mesiaca. „Samozrejme, plávať s bábätkom je možné od narodenia. V domácom prostredí, vo vaničke. V rámci našich časových možností chodíme aj domov a ukazujeme správnu manipuláciu doma vo vani,“ hovorí Zuzana. Od troch mesiacov zhruba do troch rokov ide potom v kurzoch Aquababy o spoločné aktivity s rodičom. Od troch rokov prechádzajú deti na individuálnu plaveckú výučbu. Dokedy? „Kým neplávajú tak dobre, že ich už posielame na veľký bazén, čo je asi vo veku 7-8 rokov.“
Kurzy trvajú 8 týždňov a rodičia si môžu vybrať, či chcú chodievať raz alebo dvakrát do týždňa. V skupine nie je viac ako šesť detí, pri väčších deťoch, ktoré sa radi bláznia, ešte menej. „Nejde nám o to vychovať olympionikov, aj keby sme sa tomu potešili, cieľom skôr je, aby deti otužovali, hýbali sa od útleho veku, a pripravovali sa na škôlku a kolektív.“
Najmenšie bábätká fungujú inštinktívne, stereopypom, opakovanými aktivitami. Pesničkami sa im vštepuje od narodenia prirodzený pohyb a odbúrava strach z vody. Že to má efekt, vidí Zuzana, keď porovná kurzy 3-4-ročných detí, ktoré plávali od narodenia so začiatočníkmi.
Čo ak dieťa plače?
Sú deti, vodníci od narodenia, ktoré sa od prvej hodiny potápajú, skáču do vody, potom deti opatrnejšie, na ktoré treba ísť pomalšie, a napokon tie, ktoré prvé lekcie preplačú. Vtedy to má mnoho rodičov chuť vzdať. „Častým dôvodom plaču u malého dieťaťa ani nemusí byť voda, hoci sa to s ňou zvykne spájať. Môže byť unavené, hladné, môže ho bolieť bruško. Alebo mamička nie je uvoľnená a presenie to na dieťa. Dôvodom býva aj reakcia na väčší kolektív. Vždy vravím, treba vydržať,“ hovorí Zuzana Križanová. „Našimi centrami si prešlo už vyše tisíc malých plavcov a ani jedno dieťatko neodišlo z kurzu s tým, že vodu nemá rado.“
Po plávaní chodia mamy s deťmi do sauny.
V Aquababy ponúkajú jednak možnosť rodinného plávania, kde sa dieťa zoznámi s vodou v kruhu svojich najbližších, jednak vkladajú dôveru do svojich inštruktoriek, ktoré sú psychologičkami, učiteľkami, mamičkami, trenérkami i bútľavými vŕbami v jednom. „A napokon, u nás preplakané lekcie ani nepočítame rodičom ako odplávané. Dávame tým najavo presvedčenie, že toto prehrmí a potom si budú vodu len užívať,“ dodáva Zuzana.
(in)