Zdroj: Marian Dekan
„Prvým testerom bio kvality bola moja dcéra,“ hovorí Lýdia Burcinová, ktorá sa k „lepším“ potravinám dostala kvôli jej zdravotným problémom. V ich rodine sa traja členovia stravujú bez lepku, jeden bez mlieka. Lýdia preto vie, čo predáva. Je to uľavujúce najmä pre čerstvo diagnostikových celiatikov, ktorí sem prídu a často zúfalí sa pýtajú: Čo ja budem teraz jesť?
Časť zákazníkov petržalského obchodíku Bioveci totiž tvoria aj ľudia, ktorým telo nedalo inú možnosť. Je pre nich uľavujúce, že ich víta tabuľa s farebnými bodmi – som bez lepku, bez mlieka, vegán... Vyberú si farbu a keď pozrú na cenovku a nájdu svoj bod, vedia, že potravina je aj pre nich.
Keď nazriem v obchode do vegánskej chladničky, je mi jasné, že tých náhrad potravín je dosť, len nie v bežných prevádzkach. Rôzne druhy syrov, sedem druhov vegánskych masiel, falafely, mascarpone, zeleninové karbonátky, šľahačky, nátierky, jogurty a rastlinné mlieka, dokonca je tu kešu ´briendza´....
Lýdia Burcinová mi prizná, že aj ju rozmanitý vegánsky sortiment fascinuje. „Keď som prvý raz ochutnala túto vegánsku klobaňu, neverila som. Okolo mäsa ani nešla, ale vonia ako mäso, a aj tak chutí,“ hovorí a dodáva, že ochutnala prakticky všetko na pultoch aj v chladničkách svojho obchodu. „Rada viem, čo predávam. Máme napríklad dva druhy mandľových múk, no každá inak saje. A to je podstatný rozdiel. Najjednoduchšou cestou je preto všetko ochutnať a vyskúšať. Chuť je ale veľmi subjektívna záležitosť, pretože to, čo chutí mne, nemusí vám a naopak. Netreba sa preto báť, treba skúšať. Napríklad taký vegmezán, to je niečo neuveriteľné. To musíte vyskúšať,“ povie a napriek mojim protestom už beží po lyžičku. A ja jej musím dať za pravdu. „Parmezán“ z kešu orechov je skvelý.
Prechádzam sa po obchode, ktorý je na rohu Lužnej a Šustekovej už takmer rok. Čapovaná drogéria, základná kozmetika, medzi množstvom korenín ma zaujme mletý bobkový list. Mapujem chladničky. Bio produktov, teda chemicky neošetrených, je v obchode 95 percent. Tie zvyšné síce certifikát nemajú, napríklad niektoré cereálne kaše, ale Lýdia tvrdí, že v nich je len to, čo v nich má byť. Pokiaľ ide o zloženie, je pedant.
FOTOGALÉRIA:
Aj preto je väčšina výrobkov v obchode priamo od výrobcu z Nemecka alebo Rakúska. „Máme na policiach to, čo majú aj Rakúšania či Nemci. Priestor sme však dali aj kvalitným slovenským značkám. Každé ráno nám vozia čerstvé kváskové bezlepkové pečivo od Dobrožrúta a nechýbajú ani klasické kváskové špaldové rožky či chlieb.“ Ponuka zeleniny a ovocia ma na prvý pohľad prekvapí. Pochopím, že biozelenina nikdy nebude taká nablýskaná ako v supermarkete. Lýdia mi rozpráva o hruškách v demeter kvalite. Absolútne netuším, o čom hovorí.
„Demeter farmy majú omnoho prísnejšie podmienky pre chov či pestovanie. Na Demeter farmách napríklad nedávajú kravám dole násilne rohy, ktoré im slúžia na dorozumievanie sa. Takáto krava potom vyprodukuje menej mlieka, no jeho kvalita sa s kvalitou bežného mlieka len ťažko porovnáva,“ vysvetlí mi. „Mnohí naši zákazníci nám hovoria, že im bežné mlieko nerobí dobre, no demeter mlieko bez problémov zvládajú. Ak takéto mlieko dlhšie postojí, po otvorení musíte preraziť najprv smotanu, potom sa dostanete k mlieku. Rovnaké je to so šľahačkou.“
Prichádzajú ďalší zákazníci. Sledujem Lýdiu, ako diskutuje s pani o kombuche, s pánom o kimči a chápem výhody nákupu špeciálnych potravín v malom obchode. Bio zo supermarketu má rovnaký certifikát, ale nikto sa tam o ňom s vami baviť nebude. To Lýdia s vami podiskutuje s nadšením a zápalom. Príďte vyskúšať.
(in)