Máša z ruského obchodu v Petržalke: Toto skúste, to chutí aj môjmu Slovákovi!
Zdroj: Marián Dekan
Kamarátka mi doniesla z ruského obchodu maslo. Dala som ho mame. „Tá chuť ma vrátila do detstva,“ volala mi nadšená. „Skutočné maslo.“ Keď som jej povedala, že ruský obchod otvorili aj v Petržalke, rovno sa tam vybrala. A básnila mi aj o 30-percentnej smotane, ktorú musím vyskúšať.
Takto nejak sa šíri chýr o ruskom obchode, ktorý koncom augusta otvorili na terase na Námestí hraničiarov. A tak sme sa doň vybrali aj my.
Zvonka ruský obchod ani nepripomína. Keď však vojdete dovnútra, privíta vás vôňa rýb. To preto, že kým v našich obchodoch máme najmä pulty so syrmi a údeninami, tu je veľký pult s množstvom rýb. Privíta nás majiteľ Kevin Bolender. Jeho otec, ktorý kedysi emigroval z Kazachstanu do Nemecka, má ruský obchod v meste. Kevin si však vybral Petržalku. „Žijú tu bežní ľudia, najmä pre nich chceme byť,“ hovorí a dodáva, že aj sami Petržalčania, ktorí chodili nakupovať na Vysokú, si ho vyžiadali. Chceli ho mať bližšie a mať kde zaparkovať. „Je zaujímavé, že keď sme otvorili predajňu, 90 percent zákazníkov boli Slováci. Až potom nás objavili Rusi, ktorí bývajú v Petržalke.“
Kevin Bolender je Slovák.
Prví slovenskí klienti prišli a šli na istotu. Kupovali najmä zmrzlinu a sladkosti, ktoré poznali. Vďaka predavačke Máši však začínajú skúšať nové veci. „Môj manžel je Slovák, takže im viem poradiť. Hovorím: Toto si skúste kúpiť, lebo toto môj Slovák zjedol,“ hovorí so smiechom zhovorčivá Máša, ktorá sa na Slovensko vydala pred 22 rokmi a dodnes žije v Petržalke.
Prechádzame s ňou po predajni a ona rozpráva: „Keď ľudia vyskúšali naše mliečne výrobky, doslova si tu začali podávať kľučky. Vidíte, aj dnes máme maslo vypredané, čakáme kým nám dovezú ďalšie. Smotanu, 22-percentnú alebo 30-percentnú inde nekúpite. Ja som robila kuchárku a segedín alebo perkelt s ňou chutí úplne inak. Je hustá a lahodná, výborná aj do koláčov, niekto ju dokonca má ako dezert.“ Tvrdí, že čo odporúča, za to aj ručí, pretože to ma sama odskúšané.
Slováci hojne nakupujú mliečne výrobky, napríklad 30-percentnú smotanu.
Kedysi si Máša ruské ingrediencie, z ktorých varí slovenské jedlá, vozila z Ukrajiny. V prvých ruských obchodoch v Bratislave sa jej totiž nepozdávalo, že v jednom mrazáku našla vedľa seba aj pelmene, aj maslo aj ryby. „U nás je to inak,“ hovorí a ukazuje nám pýchu obchodu - pult s rybami. Prehodí, že šaláty s majonézou tu nenájdete, odporučí rybu v typickom ruskom náleve. Prejde k mraziacim boxom a vyberá stejky z pangasia, zubáča si kupuje na Vianoce aj ona sama. „Naše ryby nie sú trikrát premrazené, chutia lepšie,“ hovorí a vedie nás ďalej.
Pohľadom prebehnem vystavené samovary, prechádzame okolo ruského piva, ruských čajov a už sme pri mede. „Pohánkový,“ hovorí nám Máša, „je výborný proti kašľu.“
Náš fotograf chytí pri cukrovinkách do ruky zefir a Máša vysvetľuje, že je to ako naše pusinky z bielka, ale ruské sú mäkké a nerozpadajú sa na prach. Chváli vína z Gruzínska a Moldavska a, samozrejme, nezabudne na kaviár.
FOTOGALÉRIA:
Upozorní nás na kyjevský koláč. Aj jej dcéra si ho vraj kupovala na oslavu. Rekapitulujem: Všetky potraviny označujem ako ruské, pritom sú z rôznych krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Časť potravín je aj z Nemecka. Tamojšia veľká ruská komunita ich tam vyrába podľa ruských receptov, z ruských ingrediencií.
Veľa ľudí sa na online diskusiách zaujímalo, či majú v obchode aj ruský kvas. Majú. Pre tých, čo ho ešte neochutnali, Máša vysvetlí: „Ako vy si v pube objednáte kofolu, ja si v Rusku objednám kvas. Vonia to ako pivo, chutí ako sladký jačmeň a pri dojazde cítite chlieb.“ A čo by odporučila z drogérie? „Máme dobrý šampón na mastné vlasy.“
Dostanete tu i kvas, ktorý chutí ako pivo.
Keď sa ľudia pýtajú, poradí im Máša aj ruský recept. Odporúča však aj hotové omáčky k mäsu či hotové šaláty. „Ja som z dediny. Kedysi som ich zavárala, viem, koľko je s tým roboty a verte, že tieto sú chuťou porovnateľné. Len si vybrať... ruský šalát s ryžou, nakladané paradajky v kaukazskom štýle, zavárané baklažány, šalát so slivkami v paradajkovej omáčke, tekvicové pyré... „Do zaváraných hríbov dávame iné korenie ako vy, preto chutia inak, výborne,“ pokračuje Máša, ktorá sa pre túto prácu zjavne narodila. Je zhovorčivá, priateľská a príjemne presvedčivá. Mám pocit, žeby som si od nej kúpila aj ruský tank. Prezradím Máši svoje duševné pochody. So smiechom súhlasí.
Návrat do detstva
Po roku 1989 by sa v Bratislave ruský obchod zrejme neuživil. Všetko ruské sme odmietali. Dnes po 30-tich rokoch, - možno je to časom, možno spomienkovým optimizmom, - sa už nebránime vziať z Ruska to dobré. Keď som v predajni zbadala matriošku, akú som mala v detstve, normálne som bola dojatá. „Koľko stoja?“ pýtam sa. Od 20 eur, dostala som odpoveď. „Jedna matrioška?!“ reagovala som prekvapene. „To nie je len jedna!“ hovorí mi s úsmevom Máša a vysvetľuje, že cenu ovplyvňuje to, že ide o ručnú prácu. Najväčšia matrioška stojí dokonca 79 eur! „Už ju u nás jeden pán kúpil. Povedal, že to kúpil vnúčatám, aby videli jeho detstvo.“
(in)