HISTÓRIA: V Ovsištskom ramene odpočíva aj krásny parník Bratislava

Zdroj: (in)

V dolnej časti Ovsištského ramena sa nachádzajú vraky niekoľkých lodí. Okrem vlečných členov tu v bahne odpočíva aj torzo kedysi známej parnej osobnej kajutovej lode Bratislava. Tá sa smutne preslávila ako Botel Javorina, ktorý bol pristavený oproti hotelu Devín a v máji 1975 vyhorel. Zomrelo tam vtedy sedem ľudí.

Medzi dnešnými päťdesiatnikmi, ktorí vyrastali v petržalskom Ovsišti, sa hádam nenájde taký, ktorý by ako dieťa osobne aspoň raz neprebádal vraky lodí v Ovsištskom ramene. Dalo sa po nich loziť, podľa zvyškov kachličiek si predstavovať, čo tam asi kedysi bolo. V tichu lesa ste pri tom v žalúdku cítili zvláštne mravčenie, aj strach, aj vzrušenie. Dodnes sa zrejme pozastavujete nad tým, že rodičia vtedy životne neriešili, kde sa ako čerství tínedžeri túlate. Nuž, sedemdesiate, osemdesiate roky, to bola iná doba. Dnes sa lode už prepadávajú do bahna ramena a to, čo z nich zostalo, vidno len, keď je nižší Dunaj.

Krásny parník Bratislava postavili v budapeštianskej lodenici v Óbude v roku 1958. „Pôvodne bola v rámci série rovnakých lodí určená pre Sovietsky zväz. Mala sa plaviť po obrovských riekach ako Ob, Jenisej, avšak ešte v lodenici na nej vznikol požiar a Rusi ju už nechceli,“ spomína Juraj Bohunský, spoluautor knihy Dunajská flotila – História lodného parku od roku 1922.

Zdroj: Archív J. B.

Parník Bratislava na lodnom výťahu v južnom bazéne bratislavskeho Zimného prístavu pred vytiahnutím a ošetrením podponorovej časti.

​A tak sme sa dostali k lodi. Odborári, vtedajšie ROH, ju začalo využívať ako plávajúce rekreačné stredisko pre svojich členov.

„Bola to výletná loď, ktorá premávala medzi Bratislavou a Budapešťou v týždenných turnusoch. Priviezli sme 220 ubytovaných hostí, ktorí mali v Maďarsku sedemdňový program. Šli na Balaton, pozreli si pamätihodnosti Budapešti, navštívili cirkus...“ pokračuje Juraj Bohunský, ktorý na parníku pracoval ako lodník päť rokov. „Bola to drina. Po návrate sme v priebehu dvanástich hodín museli loď vyčistiť od vrchu až dole, pretože to bol parník, kde sa kúrilo mazutom. Keď bolo potrebné zdvihnúť paru, z komína sa valil hustý dym. Takže po plavbe sme s kýblami so šampónom a kefami čistili loď od mastných sadzí, aby bola pripravená na ďalšiu plavbu. Pretože poobede už nastupovali ďalší rekreanti.“
Na jeseň bola potom zakotvená v osobnom prístave a ľudia chodievali na zimné rekreácie s programom v Bratislave. Ubytovanie v 2-, 3-, a 4-lôžkových kajutách, a stravovanie na lodi bolo romantické aj pre mladých. Juraj Bohunský spomína, že prevádzkar bol k nim prajný a jedinú 8-lôžkovú kajutu hneď vedľa vchodu nechával vždy mladým dievčatám. „Tam sa to hmýrilo záujmom,“ smeje sa.

Zdroj: Archív J. B.

Botel Javorina bol pristavený a pripevnený o vyradený vlečný čln. Pokiaľ by ho nechali len tak voľne, prúdenie by ho mohlo odniesť preč. Fotografie sú z roku 1978.

Parník Bratislava bol vyradený v roku 1972. Vtedy ju odkúpil podnik cestovného ruchu Javorina, premenoval a pristavil oproti hotelu Devín ako plávajúci hotel. V máji 1975 však na nej v noci v kuchyni vypukol ničivý požiar, pri ktorom zomrelo sedem ľudí. „My, čo sme boli od fachu, sme hovorili, že robiť z lode botel je rizikové najmä preto, že ľudia, ktorí na nej pracovali, neboli „ľudia od vody“. Lodník je vycvičený na hluky, šumy, pachy, ktoré na loď nepatria, oni nie. Neboli pripravení na správnu reakciu. Loď mala navyše vnútorné obloženie z „poctivej“ preglejky natretej „nádhernými“ olejovými farbami. Horela rýchlo...“

Jej vrak kúpil potápačský klub, ktorý ho chcel používať ako klubovú základňu v dunajskom ramene. „Lenže rýchlo zistili, že na úpravu nemajú ani peniaze, ani ľudí, ktorí by im to spravili, a tak to vzdali. Kto loď rozobral tak, že z nej zostalo len torzo, nik netuší,“ hovorí Juraj Bohunský. „Isté je, že pre podnikavcov bola zaujímavá. Bolo na nej veľa kvalitného kovu v strojovni. Parný stroj z kvalitnej ocele, ojnice, piesty, valce...“

Zdroj: Archív J. B.

Na fotografii, ktorú som stihol odfotiť ešte pred definitívnym rozkradnutím, sú zvyšky strojovne - vľavo základy parného stroja a vpravo zvyšky lodného parného kotla,“ hovorí Juraj Bohunský.

Tak skončil parník Bratislava

V rámci Bratislavského dunajského parku, o ktorom sa už roky hovorí, je v pláne aj obnovenie Ovsištského ramena a jeho spojenie s Dunajom na jeho vtokovej a výtokovej časti. „Existujúca dolná časť ramena bude na vybraných miestach prehĺbená odstránením usadených sedimentov na dĺžke cca 300 až 500 metrov. Odstránené budú zvyšky vrakov lodí,“ píše sa v štúdii. Plány teda sú, kedy však budú zrealizované, je ešte predčasné aj odhadovať.

Zdroj: Archív J. B.

​Už ako Botel Javorina na nábreží.

(in)