HISTÓRIA Monika Ugo: „Na tej fotke pri vode na Draždiaku vedľa traktora som ja!“

Zdroj: Archív M. U.

„A na deke leží moja mama so súrodencami Andrejkou a Vladkom,“ usmeje sa. Monika, úplne pri vode, mala vtedy 7 rokov, brat (vľavo) 9 a sestra (na deke s mamou) 10. Dnes má Monika 45, žije vo Francúzsku, ale na Draždiak sa chodieva kúpať aspoň raz za rok, keď príde domov. Jej súrodenci a mama mu však zostali verní.

„Pamätám sa, že sme k jazeru chodievali už rána, už o deviatej sme tu boli a strávili tu celý deň,“ spomína Monika a jej mama Mária dodáva: „Robila som vtedy domovníčku, mala som čas venovať sa deťom. Tie doma nechceli jesť, tak som navarila, zbalila celý hrniec a šlo sa k Draždiaku. Pri vode na deke zjedli všetko.“ Monika si okamžite spomenie na lečo so zemiakmi, hod-dog a zmrzlinu. Pri vode chutilo.

Draždiak vtedy vyzeral inak ako dnes. A nikto ho nenazval inak ako Šutrovka. „Vo vode sa vám občas zaplietla rastlina okolo nôh, nebolo to príjemné a boli tu ostrovčeky, v strede jazera sa dalo postaviť,“ hovorí pani Mária, ktorá mala v čase vytvorenia fotografie 28 rokov. Kúpať sa vtedy chodievalo aj na „malú Šutrovku“ - Malý Draždiak, oni však dávali prednosť veľkému, mali to blízko od domu. „Najviac mi je ľúto tých drevených ležadiel. Tie boli super. Škoda, že dnes tam už nič podobné nie je. Hoci je tu viac upravenej zelene. Kedysi to bola divočina, napríklad na opačnom brehu pri nemocnici je dnes pláž, ale v minulosti tam bol len taký úzky chodníček. Napriek tomu má Draždiak zúfalo nevyužitý potenciál, a to mi je ľúto. Aspoň sprchy, ktoré kedysi fungovali v platenej časti, keby niekto opravil.“

Zdroj: Archív M. U.

​Monikina mama a jej brat so svojimi deťmi na Draždiaku dnes.

Rodina Hanzlovičová trávila na Draždiaku dovolenky, a podobne ako mnohí Petržalčania, často sa chodievali kúpať aj po práci, pretože to z domu mali na skok. „Ja žijem vo Francúzsku už 22 rokov, bývam v krásnom meste Annecy, máme tu nádherné veľké jazero, paradoxne sa v ňom kúpem málo. S Draždiakom sa nedá porovnať. Najmä kvôli nostalgii,“ dodáva Monika.

Zdroj: Archív M. U.

​Monika (vľavo) so sestrou dnes.

Len živelná premena

S Draždiakom mala samospráva veľké plány. Mesto si v roku 2008 nechalo vypracovať urbanistickú štúdiu, ktorej cieľom bolo zrevitalizovať okolitú zeleň a premeniť priestor na mestský lesopark. Nič z toho nebolo, okolité lesíky slúžia najmä na vykonávanie potreby kúpajúcich sa, a tak ich aj niektorí z nás volajú...

Zdroj: Archív M. U.

​Monika na Draždiaku ako 17-ročná.

V nasledujúcich rokoch tu boli aj snahy o vybudovanie oficiálneho mega kúpaliska na Draždiaku, k nerealizácii prispelo aj elektrické vedenie nad jazerom. K jeho prekládke, hoci sa o nej roky hovorilo, takisto nedošlo. Draždiak tak roky prechádza skôr len živelnou premenou. Predajcov, ktorí obchádzali pláž a vykrikovali „langoše, pukance...“ nahradili drevené bufety, mestská časť sa postarala aspoň o bezplatné toalety, prezliekárne a záchrannú službu.

Zdroj: OZ Bratislava a jej premeny

​V súčasnosti sa hovorí o zrevitalizovaní chodníka okolo jazera a v priestore kedysi platenej časti, ktorá roky pustla, sa pripravuje Južná pláž. Žijeme však v kapitalizme, a jediný, kto má financie zrevitalizovať tento obrovský priestor, je súkromník. Ten sľubuje, že na časti svojich pozemkov vybuduje pre verejnosť bulvár pre peších, promenádu, umelý potok, dažďovú záhradu, komunitnú záhradu, zrevitalizovanú pláž so zázemím, dve móla s vežou pre záchrannú vodnú službu, oddychovú lúku s ohniskom, vnútroblokový park, tri detské ihriská, amfiteáter pre malé javiskové formy... Lenže za to logicky čaká aj vlastný benefit, a tým sú dva štvorposchodové domy v zadnej časti pozemku. A z nich zas nie je nadšená časť Petržalčanov, presvedčená, že okolie Draždiaka má slúžiť výlučne na rekreačné a športové účely. Otázka je, či je lepšie pozerať sa ďalšie roky na ničotu alebo uveriť, že mesto dozrie na to, aby bol projekt developera pre Petržalčanov viac prínosom ako ďalšou traumou pri jazere.

(in)