Príbehy smutnej doby: Zachraňuje nás bufet pri Draždiaku, do teplého počasia vkladáme veľké nádeje

Zdroj: Marián Dekan

„Je smutné, že to musím povedať, ale nás nezachraňuje štát, ale ľudia, ktorí napriek lockdownu vyjdú von na prechádzku a kúpia si počas nej v našom bufete nejaký nápoj alebo jedlo. Sme im za to vďační,“ hovorí Peter Miklušičák, majiteľ bufetu Petržalská pláž pri Draždiaku a reštaurácie Wimbledon v budove tenisového klubu Slávia Právnik, ktorá je však už od Vianoc zatvorená.

Do konca minulého roka sa snažili udržať v chode obe prevádzky. „Mali sme síce pravidelných klientov, ktorí nás podporovali, ale nestačilo to. Najskôr chodili osobne, lenže prišla zima, zákaz terás... Jedlo si aj objednávali, lenže postupne ich ubúdalo,“ vysvetľuje.

Nad vodou ich dnes drží len bufet Petržalská pláž. Prežívajú vďaka jeho výhodnej polohe. Majú šťastie v nešťastí, že ľudia chodia ku Draždiaku stále na prechádzky a keď vidia otvorený bufet, zastavia sa a niečo si kúpia. „Vydávame cez okienko nápoje vrátane vareného vína a jednoduché jedlá so sebou ako langoš, cigánska či lokše,“ hovorí prevádzkovateľ.

Keď je pekné počasie, je pri jazere veľa ľudí a rušno. Väčšina návštevníkov si rada niečo kúpi, chvíľu postoja akoby chceli cítiť závan minulého života - toho pred pandémiou. Občas sa však nájdu aj takí, ktorých takáto súčasť relaxu pohoršuje. Nechcú u iných vidieť rúška pod nosom, ani ľudí postávajúcich v hlúčikoch... Vystrašení s hlavou plnou množstva covid informácií sú presvedčení, že si plnia občiansku povinnosť a robia dobre, ak skupinky s kávou pri jazere nahlasujú polícii. A tá na podnet musí reagovať. „Áno, mali sme tu zopár kontrol mestských policajtov,“ hovorí Peter Miklušičák. Zaujímalo ich najmä, či v bufete predávajú poháre s nápojmi s krytkami, jedlo zabalené alebo či sa ľudia nezdržiavajú v blízkosti prevádzky. „Správali sa korektne, pokuty nerozdávali. Bolo mi ale ľúto, keď som videl, akí sú z nich ľudia vyplašení. Keď sa zjavili policajti, okolie sa vždy rýchlo vyprázdnilo.“

Necíti ako podnikateľ istú krivdu pri pomyslení, že mnohé prevádzky dnes viac či menej obchádzajú opatrenia a bezproblémovo fungujú nedotknuté policajnými kontrolami, kým iné sú nútené pre opakované kontroly a pokuty zavrieť? Ako sa pozerá na opatrenia, ktoré štát nie je schopný odkontrolovať a teda nemá na každého rovnaký meter?

„Pomoc od štátu je v porovnaní s okolitými štátmi slabá, komplikovaná, neprehľadná a oneskorená a opatrenia postavené na hlavu a protichodné. Malí podnikatelia musia byť zatvorení, ale veľké reťazce, kde sa vo vnútri tlačia ľudia a nikto nedodržiava metre štvorcové na zákazníka otvorené byť môžu,“ hovorí a dodáva, že nesleduje ani nerieši prehrešky malých prevádzok. „Vnímam to tak, že všetci sme na jednej potápajúcej sa lodi a každý robí, čo dokáže. Napríklad na Draždiaku je otvorených viac bufetov a my sme tomu radi, pretože ľudia vedia, že keď sem prídu, majú možnosť si tu dať kávu, langoš, pivo... Horšie by pre nás bolo, keby boli všetky zatvorené.“

Koľko ešte dokážu v takýchto podmienkach fungovať?

„Aktuálne vkladáme nádeje do prichádzajúceho tepla. To vidím ako našu záchranu. V bufete bude ľudí pribúdať, aj keď budú opatrenia pretrvávať. Napriek tomu túžobne očakávame otvorenie terás. Bez terasy totiž pre nás vôbec nemá význam otvárať reštauráciu,“ dodáva Peter Miklušičák.

Ľudia už dnes doslova obliehajú dostupné lavičky či múriky pri prevádzkach, a to na mnohých miestach Petržalky. S pribúdajúcimi teplotami ich bude čoraz viac. Ak sa ukáže, že tieto hlúčiky epidemiologickú situáciu výrazne nezhoršujú, možno sa tých terás dočkáme už o pár týždňov.

(in)