HISTÓRIA: Cesta k prvému pevnému mostu cez Dunaj bola naozaj dlhá

Oba brehy rieky v Bratislave spájali v priebehu storočí mosty - „lietajúce", pripomínajúce kompy, „loďkové", teda pontónové, alebo drevené. Boli však viac provizóriami ako stavbami a často ich ničil ľadochod alebo povodeň.

„Kým Dunaj nespútavali kamenné brehy, tiekol viacramenným riečiskom. Voda v ňom nebola ani taká hlboká ako dnes, keď už je len jeden prúd, a na niekoľkých miestach sa dalo prejsť - boli tam brody alebo prievozy,“ píše Ján Čomaj v knihe Petržalka Engerau-Ligetfalu. „Každou úpravou sa však hladina ramien i hlavného toku zvyšovala a pre možnosť prechodu bolo treba Dunaj premostiť.“

Prvé mosty cez Dunaj v Bratislave stavali armády na prepravu vojska. „Prvý loďkový (pontónový) most zostrojili okolo roku 1450 a slúžil celé tri storočia. V tých časoch však boli väčšie zimy, Dunaj zamŕzal, a tak bolo most treba pred príchodom mrazov rozobrať a na jar znova postaviť. Keď Dunaj zamrzol, prechádzalo sa po ľade. Aby po ňom mohli prejsť aj povozy, aby sa volom a koňom nešmýkalo, robila sa pre nich ľadová cesta, volali ju Eisweg,“ pokračuje Ján Čomaj.

„Prvý upravený priechod sa spomína v roku 1595. Cesta sa uspôsobila tak, že z oboch brehov vybudovali neveľmi strmú rampu z brvien a dosák, na ľad nakládli slamené rohože, ktoré mierne poliali vodou, aby k ľadu primrzli a nešmýkali sa po ňom. Keď staviteľ usúdil, že ľad je pevný, starosta vybral najlepšieho furmana - bola to čestná úloha - a poveril ho slávnostným prechodom cez rieku. Povozník vrchovato naložil voz, veď robil akúsi zaťažkávaciu skúšku a dokonca pred očami množstva obyvateľov, a šibol do koní. Prvá cesta po ľade bola totiž slávnosť, ktorá mala aj svoj názov: Eisweg machen. Keď furman prešiel na petržalskú stranu, tam ho pohostili, koníky s odpočinuli, a išlo sa späť. Na bratislavskom brehu ho vítali davy ľudí a na radnici odmena s hostinou. Zimná doprava cez Dunaj sa mohla začať. Všetko to trvalo do 26. januára 1626. Vtedy sa pri spiatočnej ceste ľad prelomil a pod ním zmizli prievozník, voz i koníky. To bol posledný Eisweg machen.

Oslobodený od poplatku

„Pokiaľ nebol v Bratislave v roku 1825 vybudovaný loďkový most, zabezpečovali prepravu z petržalského brehu Dunaja na bratislavskú stranu do roku 1825 „tzv. lietajúce mosty“ v podobe kyvadlovej kompy pripevnenej na lane,“ informujú na stránke Mestského ústavu ochrany pamiatok.

​Lietajúci most okolo roku 1800.

Dialo sa tak od roku 1676 a desaťročiami ho vylepšovali. Jeden takýto kyvadlový most zostrojil pre Bratislavu v roku 1770 aj vynálezca Wolfgang Kempelen. Lietajúce mosty sa stavali pri príležitostiach korunovácií, ale pri korunovácii Márie Terézie v roku 1741 postavili loďkový most.

Jediným mostom, ktorý nebol po korunovácii odstránený bol loďkový most Karolíny Šarloty Augusty Bavorskej postavený pri príležitosti jej korunovácie v roku 1825 (úvodný obrázok článku). „Nachádzal sa na dnešnom Námestí Ľudovíta Štúra oproti kaviarni Berlinka. Pozostával z 23 lodiek a bol oslobodený od vyberania mostného poplatku, čím výrazne prispel k rozvoju obchodu medzi Bratislavou a dedinami na pravom brehu Dunaja,“ uvádza sa okrem iného vo wikipédii. Jeho „vozovka“ bola poskladaná zo širokých plochých dosiek a bola položená na rade nízkych člnkov. Tieto mosty bolo možné odpojiť, aby mohla po rieke preplávať loď, ale na zimu ich rozoberali, pretože by ich nezničil ľad. Loďkový most Karolíny Augusty bol posledný dočasný most cez Dunaj v Bratislave, vydržal do roku 1891.

​Most zo slamy na zamrznutom Dunaji pred rokom 1890.

Nahradil ho železnično-cestný most, postavený v rokoch 1890-1891 a pomenovaný po vtedajšom rakúskom cisárovi, uhorskom kráľovi Františkovi Jozefovi I., ktorý sa na slávnostnom otvorení osobne zúčastnil. „Mesto stál 1,8 milióna zlatých a spojil Petržalku s Bratislavou natrvalo. Prvý pevný most musel Petržalke vystačiť rovných osemdesiat rokov,“ dodáva Ján Čomaj v knihe Petržalka Engerau-Ligetfalu.
(pn)

​Informácie a foto sme čerpali z knihy Ján Čomaj: Petržalka - Engerau - Ligetfalu, Vydavateľstvo Marenčin PT