Zdroj: čitateľka
korčuliari na Železnej„Niekto musí byť prvý,“ vysvetľovala našej čitateľke dievčina na bratislavskej Železnej studničke, keď si včera obúvala korčule. Jej priateľ už krúžil po zamrznutej ploche rybníka, ľad má vraj hrúbku asi desať centimetrov, to stačí... Záchranár však varuje.
Aj v Bratislave je v posledných dňoch mrazivo, ako sa na január patrí, takže jazerá začali zamŕzať, ale podľa skúseného záchranára a potápača Tomáša Rácza, predsedu Spolku ochrancov vody Octopus, to na korčuľovanie nie je. Upozorňuje na viaceré riziká, ktoré môžu korčuliarov zaskočiť. „V minulosti, pri oveľa väčšom mraze, ako máme v týchto dňoch, bolo veľa prípadov, keď sa ľad na jazere prelomil, korčuliar sa prepadol do vody a malo to fatálne následky,“ pripomína.
Spomenutá korčuliarka s priateľom našej čitateľke Jane tvrdili, že hrúbku ľadu na Železnej studničke si preverili kúsok od brehu a usúdili, že tých asi desať centimetrov stačí... „Aj ja by som sa k nim rada pridala, ale netrúfam si,“ hovorí Jana, ktorá sa pamätá na roky, keď sa na rybníkoch na Železnej korčuľovalo množstvo ľudí, decká tu hrávali hokej... Záchranár Tomáš Rácz však hovorí, že desať centimetrov je dosť málo a okrem toho, aj keď máme pár dní v meste mínusové teploty a voda na jazerách zamŕza, s minulosťou sa to porovnávať nedá.
Na okraji rybníka je ľad síce pevný, o kúsok ďalej sa však môže pod korčuliarmi prelomiť.
„Áno, v minulých rokoch bývali všetky bratislavské jazerá zamrznuté, ale vtedy bolo počasie dlhodobo chladné, zažili sme desaťstupňový aj väčší mráz, takže ľad bol pevnejší a stabilnejší. To však neplatí pri súčasnej klimatickej zmene, keď sa počasie mení ako na hojdačke. Mali sme teplú jeseň, aj december bol nadmieru teplý, nato síce prišiel mráz, voda na jazerách zamŕza, ale v tomto nestabilnom počasí je pod ľadom prehriata. Zamrzne len na povrchu, a to je pre korčuliarov veľké riziko,“ varuje Tomáš Rácz.
Korčuľovanie na Železnej v roku 1994. Záchranár však pripomína, že v minulosti nebolo počasie také nestále ako dnes, a teda aj ľad bol pevnejší a stabilnejší.
Podľa záchranára korčuliar netuší, či je všade na vodnej hladine dostatočná hrúbka ľadu, na niektorých miestach môže mať napríklad len päť centimetrov, pričom rozdiel nezbadá. „Navyše, keď sa korčuliar nešťastne preborí, zvyčajne vytvorí v ľade len malý otvor, malú medzeru. Stačí, aby sa pri šikmom páde posunul o pár centimetrov a už nevie sa dostať von, nad ním je pevná časť ľadu.“
Ďalší korčuliar smeroval včera na zamrznutý rybník na Železnej studničke.
Tomáš Rácz zároveň upozorňuje na rozdiel teplôt pri stojatej a tečúcej vode. „Ak sa nemýlim, na Železnej studničke sú pretekajúce rybníky, teda voda pod zamrznutou plochou je teplejšia ako v prípade jazier so stojatou vodou. Rozhodne neodporúčam korčuľovať sa tam, ale ani na inej vodnej ploche, a už vôbec nie s deťmi,“ uzavrel.
Ak to predsa len chcete risknúť, určite nechoďte na zamrznuté jazero sami, aby vám v prípade núdze mal kto privolať pomoc. Vyhýbajte sa tiež miestam, kde z hladiny trčia konáre stromov - vtedy je podľa záchranára oveľa väčšie riziko, že sa ľad pod vami preborí.
(ac)