Zdroj: Bratislavské noviny
Sadzobník poplatkov za používanie verejných prístavov a prístavných polôh je veľmi široký. Od roku 2013 sa tieto sadzobníky nemenili. A práve od 1.8. 2022 je ich zmena účinná a platná bude od 1.1. 2023. Týka sa nákladnej, osobnej, kajutovej a aj výletnej lodnej dopravy.
"Všetky zmeny odsúhlasilo ministerstvo dopravy. Citlivo sme zhodnocovali, akým spôsobom toto urobiť, aby sme mohli zabezpečiť aj rozvoj, aj zvýšenie priepustnosti kapacity prístavu," vysvetlil generálny riaditeľ Verejné prístavy a.s. Zoltán Ács.
"To zvýšenie prišlo aj pre európske nariadenia, ktoré musíme spĺňať a firma na to financie nemá. Reč je napríklad o elektrifikácii prístavu. Tá sa nedá prefinancovať zo žiadnych európskych zdrojov. Bavíme sa o státisícoch," vysvetľuje technický riaditeľ Verejné prístavy Roman Kiss.
Nariadenie únie o elektrifikácii prístavov platí do roku 2025. Každý prístav Európskej únie musí mať elektrifikované pozície, to znamená, že loď, keď príde do prístavu, sa napojí na elektriku, aby emisie CO2 boli čo najnižšie.
"My rátame na jednu pozíciu 250 000 eur, ak teda chceme mať tie pozície štyri, tak sa pohybujeme pri milióne eur," dodáva Ács. "Eurofondy k tomu sú a ministerstvo dopravy je nápomocné v tomto procese. Hovoríme o rôznych zdrojoch čerpania - donedávna to bol operačný program integrovaná štruktúra, on ale neumožňoval čerpať finančné zdroje a tie časti prístavu, kde sú tie zámery vybudovať elektrické prípojky, takže prístavy sú odkázané na čerpanie finančných zdrojov z iných grantových schém," vysvetlil generálny riaditeľ sekcie vodnej dopravy MOV SR Tomáš Kalina.
Akúkoľvek prípravu teda realizujú z vlastných prostriedkov. Okrem elektrifikácie majú prístavy v pláne do budúcna aj iné projekty. "Orientujeme sa na užívateľov prístavov. Dnes máme v osobnom prístave (ktorý je na voľnom toku po oboch brehoch Dunaja, kde môžu pristávať kajutové a výletné lode, botely a malé osobné plavidlá - pozn. red.) 31 prístavných polôh, ktoré majú od 40 do 140 metrov. No väčšina lodí, ktoré sa dnes vyrábajú, sú dlhé 135 metrov. Aby mohli bezpečne v Bratislave pristáť, musíme polohy redukovať a musíme ich zväčšiť na 150 metrové. Bude ich spolu 23," upozorňuje Kiss.
Avšak denne budú môcť prijať 36 lodí. Čiže z navýšených cien chcú vo Verejných prístavoch zafinancovať aj tieto polohy, ktoré zatraktívnia a prilákajú spoločnosti. "Ceny vo všeobecnosti rastú a za posledné obdobie narástli niekoľkonásobne. Na druhej strane tá štandardizácia a snaha o rozvoj prístavov je to, čo my máme a vyplýva povinne zo zákona a zároveň toto vedenie a určite aj to predchádzajúce sa snažil prístav rozvíjať. Naším cieľom je zatraktívniť pohľad a zvýšiť bezpečnosť toho prístavu," povedal ekonomický riaditeľ spoločnosti Martin Vozár.
Financovanie projektov musí prísť zvonka. Verejné prístavy a.s. nie sú viazané na štátny rozpočet žiadnym spôsobom. Peniaze, ktoré dostávajú na rozvoj buď prídu z ich výnosov za prístavné poplatky alebo poplatky, ktoré platia obchodní partneri za prekládku tovarov. "Na akúkoľvek rozvojovú aktivitu si potrebujeme jednoducho zarobiť. Na to, aby sme investovali rádovo v miliónoch, len do osobného prístavu, v priebehu rokov, tak na to treba tie peniaze zohnať," vysvetlil Vozár.
Je treba dodať, že príjmy sa skladajú z dvoch zdrojov - prvý, a teda 50 percent, ide o poplatky podľa sadzobníka a 50 percent príjmov je prenájmu pozemkov. V Bratislave sú tie pozemky o výmere 1 500 000 metrov štvorcových.
Uvedieme príklad - osobné lode zaplatia podľa nového sadzobníka za 24 hodín v Bratislave 350 eur. Zmena nastala aj v tom, že doteraz sa platilo za kalendárny deň. Od 1.1. 2023 to už bude 24-hodinová záležitosť.
(ivk)