FOTO Boli sme sa pozrieť: V zoologickej záhrade vás čaká niekoľko úžasných noviniek
Zdroj: ms
Samica hrošíka v novom priestrannom výbehuZoologická záhrada v Bratislave po dvoch mesiacoch vynútenej prestávky opäť otvorila svoje brány pre verejnosť. My sme sa v sobotu (24.5.) boli pozrieť, čo vás v nej čaká. Po novom tu napríklad pribudli moderné výbehy, ktoré určite potešia všetkých milovníkov zvierat.
Zoologická záhrada v Bratislave bola pre hrozbu epidémie slintačky a krívačky zatvorená od 21. marca. Opäť ju otvorili v stredu a podľa predpokladov sa počas víkendu tešila veľkému náporu návštevníkov.
Prvá novinka na vás čaká už pri vstupe. Aj po znovuotvorení platia totiž v zoologickej záhrade niektoré hygienické opatrenia. Okrem zákazu dotýkať sa zvierat či ich kŕmiť vstupujete do areálu cez dezinfekčné rohože, ktorých účelom je zabrániť možnému zaneseniu ochorenia do priestorov zoo.
Počas dvoch mesiacov bez návštevníkov prišla ZOO Bratislava na tržbách o cca pol milióna eur. Ako túto stratu nahradí, zatiaľ jasné nie je. "Takýto výpadok už do konca sezóny nedobehneme. Pokiaľ ide o kompenzácie, rokujeme s mestom, ktoré nám prisľúbilo pomoc. Konkrétne kroky však ešte dohodnuté nie sú. Pokiaľ ide o štát, budeme veľmi radi, ak sa na zoologické záhrady nezabudne, ale zatiaľ nemáme žiadne prísľuby ani konkrétne informácie kedy a či vôbec dostaneme nejaké kompenzácie," povedala nám PR manažérka zoologickej záhrady Alexandra Ritterová.
Zoo opäť zaplnili návštevníci.
Ako sme sa presvedčili, zoo už funguje takmer naplno. Gazdovský dvor je však zatvorený. Dôvodom sú opatrenia, keďže je zakázané hladkať a kŕmiť zvieratá. Ostatné časti areálu sú prístupné, taktiež boli otvorené všetky bufety. Ponúkajú štandardný fast food, teda kebab, hotdogy, zmrzliny, palacinky, hranolky, nealko či pivo. Odporúčame si však vziať hotovosť, nie všade sa dalo platiť kartou a bankomat v areáli nenájdete.
Gazdovský dvor musí byť pre pretrvávajúce opatrenia ešte zatvorený.
Tie podstatné novinky sa však týkajú života zvierat. Ak ste ešte nevideli nový výbeh medveďa Félixa, určite ho nevynechajte. Félix, 28-ročný medveď, sa narodil v bratislavskej zoo a celý život prežil v pomerne malom betónovom výbehu. Minulý rok sa presťahoval, presnejšie jeho výbeh je rozšírený o susedný lesík, kde sa môže pohybovať v prirodzenom prostredí a naozaj si to užíva. Je však plachý a pred rokom mu trvalo celé týždne, kým nabral odvahu prejsť z výbehu, kde strávil celý život, do lesíka.
Medveď v novom výbehu.
Najväčšia zmena a úplná novinka však na vás čaká pri obľúbených hrošíkoch liberijských. Títo menší a oveľa vzácnejší príbuzní hrocha obojživelného sa práve teraz presťahovali do úplne nového, moderného a rozľahlého výbehu. Nachádza sa hneď vedľa ich pôvodného menšieho betónového priestoru. "V novom veľkom výbehu majú hrošíky trávu, na ktorej sa môžu po celý deň pásť. Je to obrovská pozitívna zmena oproti starému výbehu, ktorého tvrdý povrch nevyhovoval ani ich kĺbom. Terén je prirodzený, majú aj dostatok tieňa. Rastliny v ich okolí nie sú jedovaté, takže aj keby z nejakej odhryzli, vôbec to nevadí. Bazény sú tu štvornásobne väčšie ako tie, čo mali doteraz," priblížila nám ošetrovateľka Simona Halušová, ktorá sa tunajším hrošíkom venuje už od roku 2012. Bazény však zatiaľ nie sú úplne naplnené, dôvodom sú vonkajšie teploty. Hrošíky žijúce v dažďových pralesoch západnej Afriky si vyžadujú teplo a väčší objem vody by sa dostatočne neprehrial. O mesiac už bude asi všetko inak.
Pri pohľade na hrošíky vás pravdepodobne zaujme, že samec a samica majú vlastný oddelený výbeh. Oba výbehy však možno prepojiť. Oddelenie zvierat je v tomto prípade nevyhnutné. Rovnako ako veľké hrochy, aj hrošík liberijský, hoci na to vôbec nevyzerá, je rýchle a agresívne zviera. Narozdiel od svojho väčšieho príbuzného však nežije v skupinách, ale samotársky.
"Stretávajú sa iba v období párenia, čo je raz za mesiac. Párenie trvá približne tri až päť dní. Samica je väčšia a veľmi teritoriálna, teritórium si značkuje trusom, ktorý rozmetá chvostom. Po niekoľkých dňoch samca opäť vyženie," približuje nám Simona Halušová. Na koži samca si môžete všimnúť viacero zahojených rán, ktoré mu dlhými a nebezpečnými zubami spôsobila práve samica. Výhodou hrošíkov však je, že ich koža sa veľmi rýchlo hojí. Napriek svojej veľkej hrúbke je však jemná. "Podobne je to aj pri nosorožcoch. Majú hrubú, no citlivú kožu. Aj náš hmyz im spôsobuje štípance. Ak teda na našich nosorožcoch uvidíte zelené flaky, je to dezinfekcia, ktorú im na štípance naniesli ošetrovatelia," vysvetlila nám hovorkyňa zoo Ritterová.
Pokiaľ ide o bratislavské hrošíky, sú jediné na Slovensku, v žiadnej inej zoo ich nenájdete. Pred pár rokmi sa samici narodilo mláďa, ktoré už medzičasom putovalo do zoologickej záhrady v maďarskom Győri. V bratislavskej zoo však dúfajú. že samica by mohla priniesť na svet ďalšie mláďa už tento rok. "Mláďa sa rodí po siedmich mesiacoch, je vždy iba jedno a váži tri až päť kilogramov. Môžete si ho prirovnať k veľkému baklažánu. Najprv sa musí naučiť od matky plávať. Narozdiel od veľkých hrochov hrošíky liberijské rodia na súši a mláďatá plávať nevedia. Na to, aby sa im nedostala voda do telesných otvorov, majú v ušiach a nosoch záklapky. Pod vodou vydržia asi päť minút," priblížila nám Simona.
Mláďa hrošíka s matkou v roku 2022.
Ako sme sa dozvedeli, ide o vzácne zviera, o ktorom ľudia dlho veľa nevedeli a považovali ho skôr za zdegenerovaného hrocha obojživelného alebo divé prasiatko. Napriek svojmu malého vzrastu (vážia vyše 200 kg) sú však veľmi agresívne. Ošetrovatelia k nim do výbehu nikdy, ak sú zvieratá pustené, nevstupujú, starostlivosť je teda takmer bezkontaktná.
Zaujímalo nás aj, ako sa mladá žena dostala k takejto práci. "Absolvovala som strednú súkromnú veterinárnu školu, ktorá sídli v Dúbravke pri Slobode zvierat. Tam som študovala odbor chov exotických zvierat, sem do zoo sme chodili na prax a tak sa mi to zapáčilo, že som tu zostala," priblížila nám. Ráno prichádza do práce na šiestu, pozatvára zvieratá do boxov, podá im raňajky. Vyčistí výbehy, skontroluje, či do nich návštevníci niečo nepohádzali, nachystá nové seno. Okolo pol deviatej zvieratá vypúšťa. Následne vyčistí vnútorné ubikácie a nachystá zeleninu. Tej hrošíky zjedia denne okolo tri až päť kilogramov. Práve pred 12 rokmi, keď do zoo nastupovala, došlo v susedných Čechách k nehode. Ošetrovateľka vstúpila k hrošíkom do výbehu, zviera zaútočilo a tak ťažko jej zranilo nohu, že o ňu takmer prišla. "Mama vtedy takmer zinfarktovala, kam nastupujem do práce," spomína so smiechom Simona.
Ak ste chodili do zoo častejšie, tak viete, že v priestore nového výbehu pre hrošíky sa v minulosti nachádzali adaxy núbijské. Tie sa presťahovali neďaleko nosorožcov. Bývalý výbeh hrošíkov by sa však mal stať v budúcnosti domovom kapybary.
Druhou pozitívnou novinkou v zoo je vybudovaný priestranný a naozaj krásny výbeh pre rysa. Nachádza sa hneď vedľa pôvodného. K sťahovaniu zvierat ešte neprišlo, udeje sa tak už čoskoro, nový výbeh je totiž hotový. "Na okraji výbehu je vysadená zeleň, keď sa rozrastie, nebude presne vidno jeho hranicu výbehu," približuje Ritterová.
Prekvapenie možno zažijete v pavilóne primátov. Chodby na poschodí, po ktorých ste sa v minulosti mohli prechádzať pomedzi výbehy šimpanzov a orangutanov, sú uzavreté (na poschodie sa dostanete, nie však do dlhých chodieb). "Je to kvôli vzájomnej interakcii šimpanzov a orangutanov, presnejšie kvôli mláďatku, aby mali orangutany väčší pokoj," vysvetlila Ritterová.
Pokiaľ ide o ďalšie plánované novinky v zoo, na mieste terajšieho výbehu pre žirafy a zebry má vyrásť zážitkové centrum vedy a planetárium. "Podmienkou, aby to tu mohlo vyrásť, je výstavba úplne nového žirafinca, ktorý vznikne pri nosorožcoch na veľkej lúke (pri koňoch - pozn. red.). Tam vznikne pre tie zvieratá takmer desaťnásobne väčší priestor," informuje Alexandra Ritterová.
Žirafy sa presťahujú do desaťnásobne väčších priestorov a na mieste ich výbehu má vyrásť zážitkové centrum vedy a planetárium.
A ako sme už pred časom informovali, v areáli zoologickej záhrady vyrastie aj centrum pre zranené zvieratá. Ako nám však hovorkyňa vysvetlila, návštevníkov zoologickej záhrady sa to vlastne netýka. Bude totiž na okraji areálu zo strany areálu Slobody zvierat a zo zoologickej záhrady doň ani nebude prístup. "Živočíchy v zoo sú v určitej karanténe, nesmú sa dostať do kontaktu s divými zvieratami," objasnila Ritterová. Centrum pre zranené zvieratá ani ZOO Bratislava spravovať nebude, pôjde o pracovisko Štátnej ochrany prírody.
FOTOGALÉRIA:
V ZOO Bratislava vás teda naozaj čakajú zaujímavé novinky a ak rozmýšľate, či sem vyraziť, teraz je asi správny čas. Za uplynulý víkend sem podľa predbežných odhadov zavítalo cca šesťtisíc návštevníkov.
(ms)